Tkanivo svalové a nervové
Svalové tkanivo
•Pohybová funkcia.
•Cytoplazma je vybavená myofibrilami.
•Podnety k činnosti idú z nervového ústredia motorickými vláknami.
•Jednobunkovce –Gregarina, Ciliophora –myofány (myonémy) vo vonkajšej vrstve cytoplazmy.
•Hubky (Porifera) bunky tzv. myocyty okolo vyvrhovacieho otvoru (osculum).
Typy svalového tkaniva
•1) Svalové epitely
•2) Hladká svalovina
•3) Priečne pruhovaná svalovina
•4) Svalovina srdca (myokard)
Svalové epitely (myoepitely)
ektodermálneho alebo endodermálneho pôvodu
•Premenou krycích alebo vystelkových epitelov. Bazálna časť sa rozšíri a vkliní sa pod ostatné epitelové bunky.
•Podkožná svalovina mechúrnikov, okružná podkožná svalovina a pozdĺžna črevná svalovina ploskavcov.
•Stavovce – v niektorých žľazách a v očnej dúhovke (iris).
Hladká svalovina
•Je fylogeneticky staršia. Základná stavebná jednotka je myocyt. Bunka vretenovitého až vláknitého tvaru (15-200 μm).
•Sarkolema, sarkoplazma, sarkoplazmatické retikulum, sarkozómy (modifikované mitochondrie), deliace teliesko (diplocentrum), mohutný Golgiho aparát, myofibrily.
Charakteristické znaky
•Myofibrily - dvojlomné anizotropné.
•Umožňujú skracovanie myocytu až o polovicu dĺžky.
•Aktín, myozín, tropomyozín, paramyozín.
•Vznik z embryonálneho mezenchýmu.
•V zrelom štádiu sa striedajú vrstvy hladkej svaloviny a vmedzereného retikulárneho spojiva.
•Ovládaná vegetatívnymi nervami, činnosť nemôžeme ovplyvňovať vlastnou vôľou.
•Vystiela steny vnútorných orgánov, nezaisťuje pohyb stavovcov.
•U bezstavovcov (napr. Annelida, Mollusca) zaisťuje pohyb, jej činnosť je riadená z CNS.
•Helikálna svalovina obrúčkavcov – prudko reaguje.
•Paramyozínová svalovina –dlho vydrží v stave konstakcie (zvierače lastúr).
•Výkon hladkej svaloviny malý, reakcie pomalé, činnosť vytrvalá. V tepnách pracuje celý život.
•Regenerácia z vmedzereného retikulárneho spojiva.
Priečne pruhovaná svalovina
•Dokonalejší, fylogeneticky mladší typ.
•V typickej podobe u článkonožcov a stavovcov – kostrové svalstvopohyb riadený CNS.
•Základná stavebná jednotka svalové vlákno.
–Dlhý vláknitý útvar (syncýtium), na povrchu sarkolema. V sarkoplazme niekoľko 100 jadier, priečne pruhované vlákna – myofibrily, sarkoplazmatické retikulum a priečne prepážky telofragmy.
–Sarkolema je blana silná asi 1 µm, aktívne sa dokáže naťahovať.
–Jadrá vlákien – oválne, v sarkoplazme sú rozptýlené buď rovnomerne (článkonožce, žraloky) alebo sú pod sarkolemmou (väčšina stavovcov).
•Sarkoplazmatické retikulum – modifikované ENR, na jeho povrchu nie sú ribozómy, niektoré jeho výbežky sú spojené so sarkolemou prenos vzruchu od povrchu svalového vlákna k povrchu myofibríl.
•Sarkozómy (modifikované mitochondrie) v štrbinách medzi myofibrilamizískavanie energie.
Myofibrily – 3 druhy bielkovín
•Jednolomný aktín (izotropný)
•Dvojlomný myozín (anizotropný)
•Menšie množstvo tropomyozínu
•Myofibrily prebiehajú po celej dĺžke svalového vlákna a prechádzajú otvormi v jeho priečnych prepážkach.
–Priečne pruhovanie pravidelné striedanie dvojlomného myozínu s jednolomným aktínom po celej dĺžke myofibríl.
–Stredom jednolomných (aktínových) idú telofragmy (tzv. Z-línia), ktoré delia svalové vlákno na tzv. sarkoméry.
•Stredom anizotropných zón ide tzv. mezofragma (M), v ktorej je viditeľný tzv. Hensenov prúžok (H-zóna) . Šírka Hensenovho prúžku sa mení podľa stupňa kontrakcie myofibrily.
–Pri maximálnom sťahu na Hensenov prúžok zúži na minimum, sarkoméry sa skrátia na dĺžku protofibríl.
Protofibrily
•Myofibrila sa skladá z tenkých a hrubých protofibríl.
•Striedanie radov hrubých a tenkých protofibríl.
•Pri natiahnutí svalu zostávajú medzi protofibrilami jedného druhu medzery takmer tak dlhé, ako je celá dĺžka protofibríl.
•Pri kontrakcii sa zasunujú hrubé protofibrily medzi tenké a dochádza k ich čiastočnému (alebo úplnému) prekrývaniu v miestach prekryvu vytváranie reverzibilných chemických väzieb.
•Na hrubých protofibrilách sú miesta väzieb na výbežkoch rozmiestnených na ich povrchu. Oproti výbežkom idú plytké jamky na povrchu tenkých filamentov.
Umiestnenie myofibríl v priečne pruhovanom svale
•Rovnomerne
•Do zväzočkov (sarkostyli) – Cohnheimove políčka
•Myotenie – pentlicovité útvary
Podľa pomeru myofibríl, myoglobínu a sarkozómov:
•Svaly bledé (fázické) – veľa myofibríl, málo myoglobínu a sarkozómov.
–Orgány s rýchlym a intenzívnym výkonom. Pracujú krátkodobo, ale vysoko účinne.
•Svaly červené (tonické) – málo myofibríl, často sa zoskupujú do zväzočkov – sarkostyli, vysoký obsah myoglobínu a sarkozómov.
–Silne prekrvené, ich činnosť je pomalá, ale vytrvalá.
Obaly svalových zväzkov
•Jednotlivé svalové vlákna sú spojené do svalových zväzkov pomocou retikulárneho spojiva.
•Spojením veľkého množstva zväzkov vzniká sval.
•Obaly: endomýzium, perimýzium, epimýzium , na povrchu svalu je spojivová blana fascia.
Svalovina srdca, myokard
•Základná stavebná jednotka – kardiomyocyt (jednojadrová bunka).
•Bunky sú usporiadané do zložitej priestorovej siete, jadrá sú v strede bunky.
•Sarkoplazma je bohatšia na sarkozómy, menej myofibríl – pentlicovité myoténie.
•Interkalárne disky (priečne prepážky), sú silnejšie farbiteľné, prebiehajú schodovito.
•Myokard nemá regeneračné schopnosti.
•Pracuje rytmicky a automaticky.
•Je neunaviteľný, zlučuje vlastnosti priečne pruhovaného (priečna pruhovanosť) a hladkého svalu (nie je ovládaný vôľou).
Elektrické a pseudoelektrické orgány
•Modifikovaná priečne pruhovaná svalovina.
•Základnou stavebnou jednotkou je elektroplax (elektrická platnička).
•Sú usporiadané v stĺpcoch ako monočlánky v batérii.
•Jedna strana elekroplaxu je inervovaná.
•Akčný potenciál 1 platničky je 0,14 V.
•Čím viac je elektroplaxov, tým väčší výboj môže živočích vydávať.
Elektrický úhor (Electrophorus electricus) – Amazonka, Orinoco, dĺžka 3 m, pozdĺž chrbtice 5-6 000 platničiek, výboj 600V
Elektrický sumec (Malopterulus) – Afrika
Elektrická raja (Torpedo) – Stredozemné more, Atlantik, Pacifik
Pseudoelektrické orgány
•Premenou chvostovej, žiabrovej, okohybnej svaloviny morských i sladkovodných rýb.
•Série slabých výbojov (až 300/s).
•Orientácia v priestore
–hlbinné ryby v tme, v bahnitom teréne, vyhľadávanie opačného pohlavia.
Pseudoelektrické orgány
Nervové tkanivo
-v CNS
-v periférnom nervovom systéme
•Nervové bunky (neuróny)
•Podporné bunky (neuroglie) –mechanická ochrana, výživa neurónov
Neurón
•Neurocyt (telo nervovej bunky)
•Výbežky :
–Dendrity –prijímajú podnety z prostredia a vedú vzruchy celulipetálne.
–Neurit (axón) –prenáša vzruchy od neurocytu smerom k telodendronu celulifugálne.
–Telodendron – koncová časť axónu zaisťuje prenos nervového vzruchu ďalej cez synapsie na svalové, nervové, žľazové bunky.
Obaly neuritu, nervových vlákien a nervu
Internódium - úsek medzi 2 Ranvierovými zárezmi tvorený 1 Schwannovou bunkou.
Endoneurium - na povrchu Schwannovej pošvy.
Perineurium - obal zväzkov nervových vlákien.
Epineurium – obal celého nervu.
Synapsie
(spoje medzi neurónmi)
•1) axosomatické –telodendron sa kontaktuje priamo s telom nasledujúcej nervovej bunky,
•2) axodendritické – koncové časti neuritu prvého neurónu a dendrity nasledujúceho neurónu,
•3) axoaxonálne – axón prvého neurónu na axón nasledujúcej nervovej bunky.
Typy neurónov (vid prednáška)
Gliové bunky (neuroglie, glie)
•Podporná, izolačná, metabolická a obranná funkcia.
•Mnohonásobne prevyšujú počet neurónov.
•1) Ependym
•Cylindrické bunky s riasinkami. Vystielajú mozgové komory a miechový kanál pohyb mozgovo-miechového moku.
•Tela chorioidea miesta tesného kontaktu s krvnými kapilárami. Ependýmové bunky tu nemajú riasinky, majú kubický tvar a sekrečnú funkciu.
•2) Astrocyty
–plazmatické (transport živín z ciev k neurónom) v sivej kôre mozgovej.
–fibrilárne (tenké, hladké, málo rozvetvené výbežky) v bielej hmote CNS.
•3) Oligodendroglie
–malé bunky s guľatým jadrom, jemné málo rozvetvené výbežky - v mozgu, v sympatických gangliách, pri tvorbe myelínových pošiev CNS.
4) Mikroglie – bunky s malým telom, bohato rozvetvenými výbežkami.
Pri poškodení CNS tieto bunky
– migrujú na miesto poškodenia,
–majú schopnosť fagocytózy,
–sú mezodermálneho pôvodu – často označované ako mezoglie.
Nervové zakončenia
•Senzitívne (aferentné) – prijímajú podráždenie zo zmyslových orgánov.
•Motorické (eferentné) – prenos podráždenia na výkonné orgány, napr. svaly, žľazy.
Aferentné nervové zakončenia
•1) Primárne zmyslové bunky
–Čuchový epitel, tyčinky, čapíky v sietnici.
•2) Nervozmyslové bunky
–V mechanických zmyslových orgánoch..
•3) Sekundárne zmyslové bunky
–Chuťové poháriky stavovcov. Modifikované povrchové bunky obalené dendritmi senzitívnych neurónov.
Receptory
•Exoreceptory
–Čuchové, chuťové, zrakové, sluchové, hmatové.s.
•Interoreceptory
–Podnety z vnútorného prostredia.
•Proprioreceptory
–Podnety z výkonných orgánov, podávajú informáciu o ich stave – sú v kostrových svaloch, kĺboch a šľachách.
Príklady nervových zakončení
•Voľné intraepitelové zakončenia
•Nervosvalové vretienka
•Golgiho šľachové vretienka
•Ruffiniho telieska (v podkož. väzive, v kĺbových puzdrách)
•Vater – Pacciniho telieska (hmatové)
•Golgiho- Mazzoniho telieska (teplo)
•Krauseho telieska (chlad)
•Genitálne telieska
•Meissnerove telieska (ruky, jazyk) – v zamši
•Merkelove telieska (v pokožce, na rypáku ošípaných).
|
