NAHOSEMENNÉ RASTLINY

Sú vývojovým stupňom medzi výtrusnými papraďorastami a krytosemennými rastlinami. Do tejto skupiny patrí viac vývojových typov, ktoré už majú vytvorené peľové vrecúška, vajíčka a semená, ale kvety nemajú. Medzi nahosemenné rastliny patria jednodomé aj dvojdomé rastliny. Vajíčka sú priamo prístupné peľovým zrnám. Patria k nim dreviny, ktorých druhotné drevo má vyvinuté len cievice (okrem osobitej skupiny obalosemenných). Najstarší zástupcovia nahosemenných rastlín pochádzajú z prvohôr, z obdobia karbonu. V strednej Európe sa vyskytujú rôzne čeľade nahosemenných rastlín: borovicovitých, chvojníkovitých, tisovitých a cyprusovitých. Do týchto čeladí patria: Jedľa biela, Smrek obyčajný, Borovica čierna... Borovicovité sú stromy alebo kry s tuhými ihlicovitými listami, ktoré majú charakteristické balzámové kanáliky. Dôležitými znakmi sú aj tvar a postavenie šišiek. Peľové zrnká, ktoré vypadávajú zo samčích šišiek, majú spravidla dva vzdušné vaky-umožňujú im rozširovanie sa vetrom na väčšie vzdialenosti. Samičie šišky majú vreteno porastené závitnicovito usporiadanými drevnatejúcimi podpornými listeňmi a semennými šupinami, ktoré nesú po dve vajíčka, semená bývajú krídlaté.

Nahosemenné rastliny:
Ihličnaté stromy

BOROVICA LESNÁ (sosna)
Je to strom. Ihlice sú dlhé asi 5 - 7 cm a vyrastajú po dvoch. Kôra (borka) sa odlupuje po vrstvách. Kôra má vo vrchnej časti oranžovú farbu. Má vajcovité nerozpadavé šišky.

TIS OBYČAJNÝ
Strom alebo ker. Ihlice má mäkké z vrchnej strany tmavozelené a zo spodnej strany bledozelené. Celá rastlina je jedovatá okrem červeného mieška. Tis je chránený.

SMREK OBYČAJNÝ
Má ostré hranaté ihlice ktoré vyrastajú všetkými smermi. Šiška je visiaca a nerozpadáva.

JEDLA BIELA
Ihlice na konárikoch vyrastajú v 2 radoch, na spodnej strane majú dva biele prúžky. Šišky stoja a už na strome sa rozpadávajú.

SMREKOVEC OPADAVÝ
Ihlice mu vyrastajú vo zväzkoch po 15 - 40 ihlíc. Ihlice každú jeseň opadávajú. Šišky sú malé a vajcovité.

BORIEVKA OBYČAJNÁ
Ker alebo strom. Má na konárikoch trojice krátkych pichľavých ihlíc. Má modročierne bobuľovité šišky.



KRYTOSEMENNÉ RASTLINY

Najvyššie organizované semenné rastliny, ktorých vajíčko je ukryté vnútri semenníka. Patria sem byliny aj dreviny s rozmanitým tvarom listov, kvetov a plodov. Podľa počtu klíčnych listov ich delíme na jednoklíčne a dvojklíčne. Krytosemenné rastliny sa rozmnožujú pomocou kvetov tvoriacich semená. Semená sa vyvíjajú vo vnútri semenníka. Krytosemenné rastliny predstavujú veľkú skupinu vývojovo najpokročilejších typov spomedzi cievnatých rastlín vznikli pravdepodobne asi pred 200 miliónmi rokov v kriedovom období druhohôr z rôznovýtrusných papraďorastov.Ich vznik súvisí so zmenou klimatických podmienok, najmä s poklesom vzdušnej vlhkosti v druhohorách a s potrebou chrániť vajíčka pred vyschnutím. Samičie výtrusné listy sa nazývajú plodolisty. Zrastajú navzájom v piestik, ktorého dolnou časťou je semenník uzatvárajúci vajíčka, hornou časťou blizna, obe časti spája čnelka . Na blizne sa zachycujú peľové zrnká. Samčie výtrusné listy sa nazývajú tyčinky a spravidla sa delia na peľnicu, kde sa tvorí peľ a na nitku. Predstavujú zo systemetického hľadiska jediné oddelenie , ktoré je rozdelené na dve triedy:dvojklíčnolistové a jednoklíčnolistové. Hlavné rozdiely týchto dvoch skupín:

1.Dvojklíčnolistové:Sú vývojove staršie. Zárodok s dvoma klíčnymi listami -koreňová sústava s jedným hlavným koreňom, ktorý sa rozkonáruje na bočné. Kvety väčšinou 4 až 5-početné
2.Jednoklíčnolistové:Zárodok s jedným klíčnym listom. Koreňová sústava so zakrpateným hlavným koreňom tvorená zo samých adventívnych koreňov. Kvety väčšinou 3- až 5-početné. Paleontologické nálezy dokazujú, že v strednej kriede jednoklíčnolistové typy už existovali.
Dvojklíčnolistové rastliny rozdeľujeme do týchto čeľadí:
kapustovitých, ružových, bôbovitých, astrovitých, hluchavkovytých
Jednoklíčnolistové rastliny rozdeľujeme na štyri najznámejšie čeľade: ľaliovité, šachorové, vstavačové, lipnicové.