Transfúzia krvi

Transfúzia krvi

Transfúzia krvi je veľký a veľmi dôležitý lekársky objav, ktorý každoročne zachráni život tisícov ľudí, či už chorých alebo zranených. Preto by som chcel Vás, milí poslucháči, oboznámiť s dejinami a základnými princípmi tohto objavu.

Myšlienka prenosu krvi siaha ďaleko do dejín. Súvislosť medzi krvou a životom zbadal už pračlovek. Videl, že keď zviera alebo človek počas lovu alebo boja stratí veľa krvi, tak zomiera. Hippokrates, veľký lekár antiky, videl dôvody psychických chorôb v nesprávnych telesných tekutinách a na ich liečbu odporúčal výmenu krvi so zdravým človekom. Medzi viaceré schopnosti krvi zaradili aj omladzovací účinok. Podľa niektorých názorov vyliečenie sa mohlo dosiahnuť vypitím alebo výmenou krvi, poprípade vykúpaním sa v nej. Na tejto povere sa zakladá aj povesť o Čachtickej panej.

Ale kedy vlastne princíp transfúzie krvi sa začal využívať i v praxi? Najväčší prelom spôsobili poznatky Williama Harvey-ho, ktorý objavil veľký krvný obeh, čím umožnil vypracovanie techniky na transfúziu. V zdokonalení a využití tejto techniky mali významnú úlohu pokusy uskutočnené na zvieratách v 17. storočí v Anglicku, Francúzsku, Taliansku a Nemecku.
Po úspešnom prenose(transporte) krvi z jedného zvieraťa do druhého, sa začalo uvažovať nad prenosom krvi zo zvieraťa do človeka. Prvú takúto transfúziu uskutočnili v Paríži matematik Denis a chirurg Emmerez. Takmer neuveriteľné je, že transfúzia bola úspešná, bez vedľajších účinkov, preto sa ešte mohlo uskutočniť viacero takýchto pokusov. Avšak po jednom neúspešnom pokuse boli súdení a pokusy zakázané.

Preto sa mohla prvá transfúzia krvi z jedného človeka do druhého uskutočniť iba v 19. storočí a aj to v Londýne. Previedol ju lekár Blundell pomocou špeciálnej injekčnej striekačky s tromi ihlami a filtrovacím zariadením. Najväčší objav urobil Karl Landsteiner, ktorý vo Viedni v roku 1900 opísal krvné skupiny A,B a 0. O dva roky neskôr objavili aj štvrtú krvnú skupinu AB. Došli na to, že každá krvná skupina obsahuje antigény a protilátky proti opačnej krvnej skupine: A má protilátky proti B, B proti A, 0 proti AB, a AB nemá protilátky. Preto nemožno uskutočniť transfúziu krvi medzi dvomi ľubovoľnými osobami. Pred transfúziu preto treba urobiť odber krvi a určiť krvnú skupinu. Pomocou tohto princípu sa vyskytlo oveľa menej komplikácií, no i napriek tomu niekedy došlo ku smrti.

Tieto dôvody podmienili výskum, ktorý viedol k objaveniu systému Rh krvných skupín. Meno má odtiaľ,že tento systém objavili pri výskume na opiciach zvaných Macacus Rhesus. Podstatou je, že ľudia, ktorí obsahujú antigén D sú Rh pozitívni, ktorí neobsahujú sú Rh negatívni. Rh pozitívni môžu dostať Rh negatívnu krv, ale opačne nie. Spočiatku sa robili transfúzie priamo z človeka do človeka. Keďže chceli krv aj uskladňovať, museli dosiahnuť, aby sa nezrážala. Dosiahli to pridaním dvojsodíkového citrátu. Takúto krv uskladňovali v sklených nádobách počas maximálne štyroch dní. Neskôr sa pridaním dextrózy doba uskladnenia predľžila na 21 dní. V súčasnosti sa krv uskladňuje v uzavretých umelohmotných sáčkoch a viacerými konzervačnými látkami, ktoré umožňujú až 35 dňové uskladnenie.

Dôsledkom čoraz viacerých operácií a nehôd sa zvýšila aj potreba na transfúziu krvi. Je to veľký objav na záchranu života, ktorý sa ešte nedá ničím iným nahradiť. Preto je veľmi dôležité, aby sa čoraz viac zdravých ľudí zapojilo do darcovstva krvi, veď ako aj citát hovorí: „Daruj krv, zachrániš trom život!“

Milí poslucháči, dúfam že som Vás zaujal natoľko, že sa zamyslíte nad darcovstvom krvi.