Bunková teória a základná charakteristika bunky

Všetky živé organizmy sa skladajú zo základných, samostatných jednotiek - buniek. Bunka je základná štruktúrna i funkčná jednotka všetkého živého. Rastlinné i živočíšne bunky majú v zásade rovnakú stavbu a rovnaké funkcie. Líšia sa len prítomnosťou niektorých organel. Zelené rastliny majú plastidy -organelyobsahujúce zelené alebo iné farbivo dôležité pre fotosyntézu. Plastidyobsahujúce chlorofyl sa nazývajú chloroplasty. Membrána rastlinných buniek je doplnená bunkovou stenou z celulózy, ktorá nahrádza kostru živočíchov. Vakuoly rastlinných buniek sú väčšie.
Štruktúru všetkých buniek tvoria rovnaké stavebné prvky: bunkové membrány, vláknité bielkovinové štruktúry a hrudkovité častice. Z týchto stavebných prvkov sú vytvorené bunkové organely i celé bunky.
Bunkové membrány sú vytvorené z molekúl tukov a bielkovín. Sú hrubé asi 7 nm (1 nm = 10-9 m). Membrány majú polotekutý charakter a molekuly bielkovín i tukov sú v ustavičnom pohybe. Membrány majú pre život bunky kľúčový význam. Molekuly tukov tvoria rozhranie medzi bunkou a prostredím a medzi časťami bunky s rozdielnym látkovým zložením. Molekulybielkovín zabezpečujú riadený, aktívny prenos prvkov a látok cez membrány. Niektoré bielkoviny membrán majú funkciu aj tzv. receptorov. Receptory prijímajú (viažu) látky z okolia a majú i dôležitú úlohu pribunkovej dráždivosti. Zabezpečujú aj rozlíšenie vlastných a cudzích buniek, čo má napríklad veľký význam pri ochrane organizmu pred infekciou. Vláknité bielkovinové štruktúry zabezpečujú stálosť i premenlivosť tvaru bunky, jej vnútornej stavby a schopnosť pohybu. Základnými stavebnými prvkami sú mikrorúrkya vlákna. Steny mikrorúrok sú tvorené "klbôčkami" bielkovín zoradených do skrutkovice. Mikrorúrky tvoria aj tzv. vlákna deliaceho vretienka a sú základom riasiniek a bičíkov. Vlákna sú tvorené špirálami reťazcov bielkovín. Zmeny
usporiadania molekúl bielkovín v rúrkach a vláknach umožňujú zmeniť tvar buniek, pohyb organel a celých buniek. Hrudkovité častice sú ribozómy. Každý ribozóm tvorí malá a veľká podjednotka zložená z RNA a bielkovín. Ribozómy sú prichytené na vonkajšom povrchu steny (membrány) endoplazmatického retikula. Na ribozómoch prebieha proteosyntéza. Základné bunkové funkcie sú univerzálne a jednotné pre všetky organizmy ako základné stavebné prvky bunky. Tvar a funkcia sú vo vzájomnom vzťahu, sú neoddeliteľné. Funkcie buniek sú charakterizované schopnosťou:
1.

uchovať genetickú informáciu (DNA) a reprodukovať sa; nové bunky môžu vznikať len z už existujúcich buniek;
2. syntetizovať bielkoviny na základe genetickej informácie pre svoju stavbu a funkciu i pre celý organizmus;
3. zabezpečiť stálosť vnútorného prostredia, ako aj riadenú výmenu a premenu látok a energií pre svoju činnosť.
Okrem jednobunkových a mnohobunkových organizmov existujú formy života, ktoré nemajú bunkovú štruktúru. Sú to vírusy a riketsie. Skladajú sa z molekuly DNA alebo RNA a bielkovinového obalu. Sú schopné rozmnožovania len v živočíšnych alebo rastlinných bunkách. Do buniek prenikajú pomocou svojich enzýmovana reprodukciu využívajú organely, látky aj energiu bunky. Mimo bunky nie sú schopné života. Pravdepodobne ide o vysokošpecializované parazitické organizmy, ktoré mali pôvodne bunkovú stavbu. Niektoré majú schopnosť trvale sa začleniť do buniek a spôsobiť i zhubné bujnenie (ovplyvňujú delenie buniek). Vírusy sa už pripravili aj umele. Baktérie sú bunkové organizmy s členitou bunkovou štruktúrou a všetkými prejavmi životných funkcií. Nemajú však morfologicky ohraničené jadro. Kruhová molekula DNA je priamo v cytoplazme. Okrem týchto dvoch výnimiek platí tzv. bunková teória: Bunka
je najmenším morfologickým a funkčným celkom schopným samostatného života. Obsahuje riadiace mechanizmy a genetické informácie umožňujúce jej reprodukciu.