Na bielkovinové reťazce sa naväzujú i nebielkovinové zložky. Takto upravené (aktivované) produkty sa v odškrtených váčikoch komplexu dopravujú von z bunky ako sekrét, alebo sa spotrebúvajú v určitej časti bunky.

LYZOZÓMY
- sú drobné váčiky, ktorých stenu tvorí membrána. Obsahujú enzýmy rozkladajúce biologický materiál. Pôsobnosť enzýmov je obmedzená len na vnútorný priestor lyzoz6mov. Lyzoz6my sú organely dôležité pre metabolizmus i obranu bunky. Cudzorodý materiál (prach, baktérie) sa dopravuje do lyzoz6mov. Tu sa buď rozloží, alebo ukladá. Ak je stena lyzozómov porušená, enzýmy môžu rozrušiť i vlastnú bunku.

RIBOZÓMY
- sú hrudkovité častice. Viažu sa na endoplazmatické retikulum, alebo sú voľne rozptýlené v cytoplazme. Riboz6my vznikajú v jadierku a tvorí ich ribozómová RNA (rRNA) a bielkoviny. Ribozómy sú miestom syntézy bielkovín v bunke.

MITOCHONDRIE
- sú viditeľné vo sveteinom mikroskope ako oválne až vláknité útvary v cytoplazme. Ich počet závisí od metabolickej aktivity bunky. Stenu mitochondrií tvoria dve membrány. Vnútorná membrána je preliačená a vnútri mitochondrie tvorí neúplné priehradky. Na vnútornej membráne sú uložené enzýmy na oxidáciu látok, dôležité pre uvoľnenie a uchovanie energie, nevyhnutné pre činnosť bunky a jej metabolizmus. Mitochondrie obsahujú :vlastné DNA i RNA a majú schopnosť reprodukcie. Predpokladá sa, že to boli pôvodne samostatné organizmy (baktérie), ktoré sa v priebehu vývoja špecializovali na symbiózu s bunkami a obohatili energetické zdroje buniek o možnosť oxidácie.

CENTERIOL
- je valcovitý útvar, ktorý sa skladá z deviatich trojíc rúrok. Po jeho obvode sú v niektorých bunkách vence hrudkovitého materiálu. Pri nepriamom delení sa centriol najprv zdvojí a potom sa vytvorí deliace vretienko. Vlákna deliaceho vretienka svojimi sťahmi zabezpečujú rovnomerné rozdelenie dcérskych chromozómov do dcérskych buniek.

CYTOPLAZMA
- sa v začiatkoch vzniku cytológie považovala za bezštruktúrnu tekutú hmotu, ktorú možno získať po odstránení všetkých organel z bunky. Rozvoj elektrónovej mikroskopie dokázal, že ide o priestorovo usporiadanú sieť vláken a rúrok ("kostru bunky", cytoskelet), ktorá spája všetky bunkové organely vrátane bunkovej a jadrovej membrány. V priestoroch tejto siete je tekutina s rozpustenými organickými a anorganickými látkami a voľné enzýmy. Cytoskelet sa môže veľmi rýchlo prestavovať. Zodpovedá predovšetkým za transport látok v bunke, za jej tvar i pohyb.

BUNKOVÉ JADRO
- je základná bunková organela.