Rys ostrovid je naša najväčšia mačkovitá šelma

Veľkosť

- Dĺžka: 80 - 130 cm
- Výška v kohútiku: až 70 cm
- Chvost: 11 - 25 cm
- Hmotnosť: okolo 20 kg, dospelý samec až 35 kg

Sfarbenie

Sfarbenie je veľmi variabilné, všeobecne platí, že čím vyššie na sever rys žije, tým má svetlejšiu srsť. Základná farba jeho srsti je sivá so žltkavým až hrdzavým zafarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia.

Charakteristickým znakom rysa sú trojuholníkové uši s čiernymi chumáčmi chlpov - štetinkami a čiernym koncom chvosta.

Potrava rysa

Hlavnou potravou rysa sú kopytníci (najmä srny) a drobné cicavce, ale aj na zemi hniezdiace vtáky a menšie šelmy. Veľkú časť potravy tvoria hlodavce.

Rys je najvačšia európska mačkovitá šelma, ktorá však bola už vo väčšej časti Európy stálym prenasledovaním vyhubená. Ostrovčekovite sa ešte vyskytuje v súvislých lesných oblastiach Balkánu, Škandinávie a východnej Európy. Vd'aka jeho ochrane u nás od jari do jesene zachoval sa nám tento malý karpatský tiger v našej prírode. Jeho stavy sú v súčasnosti u nás okolo 500 jedincov.

Zavalité telo s dlhými nohami u rysa dosahuje dĺžku okolo 100 cm, výšku v kohútiku asi 90 cm a hmotnosť priemerne 25 kg. No vyskytujú sa jedince až 35 kg ťažké. Samice sú vždy o málo menšie i ľahšie. Na rysovi typické sú belavé bokombrady na lícach pomerne malej okrúhlej hlavy, špicaté, stojace ušnice ukončené asi 4 cm dlhými čiernymi štetočkami a krátky, okolo 20 cm dlhý kýpťovitý chvost, ktorého posledná tretina je čierno osrstená. Sfarbenie tela býva značne premenlivé, od žlto-červenkavej až po hrdzavosivé. Po celom tele sú roztrúsené červenohnedé väčšie-menšie škvrny. Tieto sú u niektorých jedincov viac alebo menej výrazné, ba vyskytujú sa, aj ked' zriedka, jedince i bez týchto škvŕn. V zime býva škvrnitosť menej výrazná ako v lete. Len spodok tela a vnútorné strany nôh sú biele.

Mohutné a silné laby na nohách umožňujú rysom veľmi dobre sa pohybovať aj po vysokom snehu bez výrazného zapadávania. Ich stopa je okrúhla a meria 8 až 10 cm, bez znatel'ných pazúrov, ktoré rys pri pohybe zasúva do pazúrových pošiev. Pri kluse sú stopy v jednej čiare, len pri prikrádaní sa ku koristi sa mu stopy krížia.

Rys je u nás najviac rozšírený v súvislejších lesných komplexoch stredných polôh, no objavuje sa aj v kosodrevinovom pásme. Len zriedka schádza do lesov nižších polôh. Zvlášť obľubuje skalnaté lesné terény a teplé južné stráne. Jeho revír je dosť rozsiahly a má rozlohu až 30 km2 podľa hojnosti potravy. Značkuje si ho močom a neznáša v ňom nijakých konkurentov, preto v jeho rajóne nestretneme ani líšku, ani mačku divú. Pomerne presne dodržiava svoje chodníky a v sliedení za korisťou prejde za jednu noc trasu aj 20 km.

Meno si vyslúžil vďaka svojmu skvelému zraku. Žije ukrytý v odľahlých zákutiach našich hôr. Pozorovať ho v prírode je veľmi ťažké a stretnete sa s ním len vzácnou náhodou.

Prvýkrát som rysa videl nad Osrblím. Dolinou vedľa riečky Osrblianky sa tiahlo množstvo jeho stôp. Úmorné hodiny som kráčal strminou, sledujúc stopu. Bola plynulá, odtlačky rovnomerne rozložené. Popoludní sa stratila medzi skalami a tam nastal okamih stretnutia. Zrazu som ho zbadal! Bol pritlačený k snehu a plazil sa. Potom sa mi pomalým behom stratil z dohľadu.

Na krátkej a hustej sivohrdzavej srsti má rys väčšie či menšie škvrny. Jeho typickou ozdobou sú dlhé štetiny na ušiach. Ako každá mačkovitá šelma, aj on má belavé fúzy. Koniec krátkeho chvosta je čierny. Okrúhle tlapy zanechávajú stopy bez odtlačkov pazúrov, o niečo väčšie ako stopy veľkého psa. Dospelý rys dosahuje hmotnosť 35 kilogramov. Živí sa výlučne mäsom. Loví podvečer a nadránom, vždy za šera. Napáda lesné zvieratá – zajace, lasicu, líšku, drobné hlodavce. Často si trúfne aj na srnčiu zver. Ku koristi sa prikradne prikrčený, takmer sa plazí, a keď sa k nej priblíži čo najviac, zmocňuje sa jej skokom. Na korisť striehne aj z vopred vyhliadnutých vyvýšených miest – z konárov stromov alebo vysokých skál. Pri love mu pomáha najmä ostrý zrak a výborný čuch. Ak ho človek vyruší od koristi, obyčajne sa k nej už nevráti a prenechá ju krkavcom a líškam.

Rysy sa pária vo februári. Samica je gravidná 10 týždňov. Má až tri slepé mláďatá, ktoré otvoria očká po 16 týždňoch. Mama ich tri mesiace zaúča do lovu. Keď sa niektoré z mláďat s roztopašnou hravosťou a bezstarostnosťou vzdiali čo len na niekoľko metrov, matka vybehne za ním, zoberie ho do papule a zanesie do brloha. Až keď sa svetlo vyplazí z objatia skalných tiesňav a tmavé ticho sa usadí v dolinách, vtedy sa rysica vyberie na nočný lov po svojom tajnom chodníčku. Za ňou hopkajú mláďatá, pričom mať nesmú predbehnúť. Ona ich riadi, istí a zároveň pozoruje korisť, pre ktorú sa dali na potulky po širokom okolí.