Biológia človeka a lekárske vedy

Všeobecná biológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom živej prírody vrátane jej histórie. Je súčasťou prírodných vied. Poznatky biológie majú čoraz väčší význam. Závisí od nich odvrátenie hrozby hladu pre ľudstvo, rozpoznanie príčin chorôb a ochrana zdravia človeka i obnovenie narušenej rovnováhy v prírode. Obrovské pokroky biológie v druhej polovici 20. storočia sa niekedy označujú ako biologická revolúcia. Životné prejavy môžeme dnes skúmať rovnako presne ako fyzikálne alebo chemické javy.
Biológia sa delí na užšie odbory, ktoré sa zaoberajú štúdiom živočíchov (zoológia), rastlín (botanika), mikroorganizmov (mikrobiológia) atď. Specializovanou časťou všeobecnej biológie je biológia človeka.
Skúma stavbu a funkcie ľudského organizmu a vplyvy prostredia na človeka. Svojím vývojom sa stal človek spoločenským tvorom s veľmi komplikovanými vzťahmi medzi jedincami svojho druhu, vnútri spoločnosti. Tieto vzťahy študujú spoločenské vedy (sociológia, psychológia). Lekárske vedy sa zaoberajú predchádzaním a liečením chorôb a starostlivosťou o zdravý a harmonický vývin človeka. Spájajú vedné odbory biologického charakteru (anatómiu, fyziológiu) a odbory spoločenských vied (psychológiu, sociológiu) so špeciálnymi odbormi (chirurgiou, patológiou atď.)

BIOLOGICKÉ VEDY delíme na morfologické a funkčné. Morfologické odbory študujú tvar, vývoj a zloženie živých organizmov. Predmetom štúdia lekárskej morfológie je človek - ľudské telo. Modologické odbory sú historicky staršie než funkčné odbory. Podľa pracovných metód rozlišujeme anatómiu, histológiu a embryológiu. Anatómia skúma organizmy z hľadiska ich tvaru, veľkosti, vývoja, stavby a uloženia orgánov. Klasickou pracovnou metódou anatómie je pitva. Pitva je základným zdrojom poznatkovo makroskopickej stavbe ľudského tela. Prvé anatomické poznatky sa získali už v staroveku a stredoveku.
Histológia sa zaoberá štúdiom mikroskopického zloženia tkanív a orgánov. Základnou metódou je pozorovanie tkanív v svetelnom mikroskope. vývoj odboru preto súvisel s objavom a zdokonaľovaním
mikroskopu. Zostrojenie elektrónového mikroskopu umožnilo pozorovať molekulovú štruktúru buniek a tkanív.
Embryológia je odbor študujúci vývin oplodneného vajíčka a vývin zárodku. Skúma makroskopickú i mikroskopickú štruktúru zárodku, zákonitosti jeho vývinu a vzťahy medzi zárodkom a materským organizmom (u cicavcov), ako aj zárodkom a vonkajším prostredím.

Funkčné odbory skúmajú fyzikálnu i chemickú podstatu životných prejavov a činnosť jednotlivých orgánov a organizmov ako celku. Základnými pracovnými metódami týchto odborov sú pozorovanie a pokus. Pokus je pozorovanie za presne definovaných a spravidla zjednodušených podmienok. Pokus využíva i pozorovanie na modelových organizmoch (pokusných zvieratách).
Biofyzika študuje fyzikálne zmeny, ktoré sprevádzajú činnosť buniek tkanív i organizmov. Skúma pôsobenie fyzikálnych vplyvov na organizmy, napr. účinky žiarenia. Je to hraničný odbor medzi biológiou a fyzikou.
Biochémia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá chemickým zložením organizmov, premenami a funkciou látok v organizmoch, ako aj pôsobením chemických látok na živé organizmy. Biochémia je hraničný odbor medzi biológiou a chémiou. Špeciálnou časťou je napríklad veda o jedoch a ich pôsobení na organizmus -toxikológia.
Fyziológia skúma výkony a funkcie jednotlivých orgánov i organizmov ako celku a riadenie ich činnosti. Jej úlohou je poznať a pochopiť podstatu týchto dejov a určiť príčiny, ktoré ich vyvolávajú. Lekárska
fyziológia je fyziológia človeka. Genetika je veda o dedičnosti a premenlivosti organizmov. Študuje schopnosť organizmov odovzdávať dedičné vlohy potomstvu a podiel týchto vlôh na vytváraní morfologických i fyziologických vlastností organizmov. Skúma dedičné a nededičné príčiny premenlivosti. Lekárska genetika študuje aj príčiny niektorých chorôb a možnosti ich prevencie.
Špeciálne medicínske odbory sú zamerané na štúdium podstaty chorôb, ich prejavy, prevenciu a liečbu. K odborom, ktoré majú predovšetkým preventívny charakter, patrí hygiena a lekárska genetika. Na príčiny a prejavy chorôb sa zameriava patológia. Prejavmi chorôb vnútorných orgánov, ich prevenciou a liečbou sa zaoberá vnútorné (interné) lekárstvo. štúdiu liečenia mechanickými zásahmi, predovšetkým operáciami, sa venuje chirurgia. Na choroby detského veku, ich predchádzanie a liečenie sa zameriava detské lekárstvo (pediatria). Chorobami ženských pohlavných orgánov a liečením porúch plodnosti sa zaoberá ženské lekárstvo (gynekológia). Vedením pôrodu a ošetrením ženy po pôrode sa zaoberá pôrodníctvo. Rozvoj poznania vedie k čoraz užšej špecializácii. Vnútri odborov vznikajú pododbory, ktoré sa venujú činnosti a chorobám jednotlivých orgánov vrátane prevencie a liečby. Všetky odbory medicíny vychádzajú z predstavy o jednote tvaru a funkcie a zahrnujú tak hľadiská tvarové, ako aj funkčné.