referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Júlia, Juliana
Nedeľa, 22. mája 2022
Základy genetiky
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jarque
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 530
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 10m 10s
Pomalé čítanie: 15m 15s
 

Polovica jej synov bude mať hemofíliu, polovica dcér sa stane opäť prenášačkami. Muž s hemofíliou bude mať zdravé potomstvo, ale všetky jeho dcéry budú prenášačky. Dedičnosť vlôh na chromozóme X (alebo Y) sa označuje ako pohlavne viazaná, lebo sa dedí v závislosti od pohlavia. Mnohé znaky sa pri krížení neštiepia, no i tak je podobnosť medzi rodičmi a deťmi výrazná (výška postavy, hmotnosť, inteligencia, krvný tlak). Podmienené sú účinkom mnohých génov a ich dedičnosť sa označuje ako polygénna (gr. po ly = veľa). Dedičnosť polygénne dedičných znakov určuje iba dispozíciu na vznik znakov, ktoré sa výrazne otvárajú vplyvom prostredia. Poznatky o dedičných dispozíciách majú veľký praktický význam. Väčšina úžitkových vlastností rastlín a zvierat sa dedí polygénne. Polygénne dedičné dispozície u človeka podmieňujú talent (pre šport, hudbu a pod.), typ telesnej stavby aj najčastejšie choroby (napr. cukrovka, alergia, poruchy vývinu bedrového kfbu, srdcové chyby). Genetické poznatky umožňujú priaznivé dispozície rozvíjať a nepriaznivé naopak potláčať.
Prostredie neovplyvňuje len prejav génov vo fenotype, ale môže meniť aj gény samy. Zmeny génov označujeme ako mutácie a vplyvy, ktoré ich vyvolávajú, nazývame mutagény. Mutagénne sú: ionizujúce
a rôntgenové žiarenie, niektoré chemické látky a vírusy. Genotyp obsahuje väčšinu génov preverených dlhým prirodzeným výberom. Väčšina mutácií je preto nepriaznivá. Môžu spôsobiť vznik chorôb, rodených
chýb a nádorov. Ak mutácie postihujú zárodkové bunky, prenášajú (dedia) sa na ďalšie generácie. Preto sa treba pred mutagénmi chrániť. Malá časť mutácií je výhodná a uplatňuje sa pri vývoji druhov. V šfachtitefstve sa žiarenie využíva na získanie výhodných mutácií zvyšujúcich plodnosť alebo odolnosť rastlín.

GENETIKA ČLOVEKA musí využívať na získanie poznatkov o dedičnosti niektoré zvláštne postupy, lebo na skúmanie dedičnosti nemožno ľudí zámerne krížiť, ako sa to robi pri iných druhoch. Prácu sťažuje aj malý
počet potomkov v rodinách a v priemere 25 rokov do narodenia ďalšej generácie. Genetika človeka sa preto opiera o štúdium rodokmeňov Z výskytu sledovaného znaku u členov rodiny môžeme usudzovať
na spôsob dedičnosti. K poznaniu dedičnosti významne prispieva aj vyšetrenie chromozómov a najnovšie i DNA. Lekárska genetika študuje dedičnosť chorôb a vrodených chýb. Vypracúva postupy na zabránenie narodenia postihnutých jedincov a prejavov nežiadúcich dispozícií.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.