referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dalibor
Štvrtok, 20. januára 2022
Základy genetiky
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jarque
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 530
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 10m 10s
Pomalé čítanie: 15m 15s
 
Potomkovia všetkých živých organizmov sa podobajú na svojich rodičov. Túto základnú vlastnosť všetkého živého označujeme ako dedičnosť. Podobnosť potomkov s rodičmi nie je však úplná. Môžu sa líšiť v morfologických i funkčných znakoch. Táto vlastnosť sa označuje ako premenlivosť(variabilita). Dedičnosť a premenlivosť sú dve neoddeliteľné vlastnosti toho istého javu a študuje ich veda o dedičnosti - genetika.
Zakladateľom genetiky je Johann Gregor Mendel (1822 -1884), opát kláštora v Brne, ktorý prvý opísal zákonitosti premeny dedičných vlôh.
Základnou jednotkou dedičnosti je dedičná vloha -gén. Gény sú uložené v jadrách buniek. Gén je vlastne úsek molekuly DNA, určitá časť chromozómu. Genetická informácia je kódovaná poradím zložiek DNA -nukleotidoy (obr. 15). Gén, t. j. poradie nukleotidov, určuje poradie aminokyselín v bielkovine, ktorú bunka tvorí, a tým i jej vlastnosti. Bielkoviny sa stávajú súčasťou štruktúry bunky či organizmu. (morfologické znaky), alebo ako transportné bielkoviny či enzýmy ovplyvňujú výmenu a premenu látok a energií (funkčné znaky). Súbor génov bunky (organizmu) označujeme názvom genotyp. Genotyp najmenších vírusov obsahuje niekoľko génov, kým v genotype vyšších organizmov sú ich státisíce. Súbor znakov organizmu (tvar, stavba, funkcia) označujeme názvomfenotyp. Ovplyvňuje ho pôsobenie génov i prostredia. Napríklad malý vzrast môže byť podmienený dedične, alebo je spôsobený nedostatkom potravy. Obidva vplyvy sa môžu uplatniť aj súčasne.
Chromozómy vyšších organizmov sú zastúpené v jadre párovo. Preto sú aj gény pre každý znak párové. Jedinec, ktorý má pre určitý znak na obidvoch chromozómoch rovnaké gény (alely), je homozygotný (homozygot). Príkladom sú osoby krvnej skupiny O (gény O, O). Ak má jedinec pre znak rôzne gény, nazýva sa heterozygotný (heterozygot). Príkladom môžu byť osoby krvnej skupiny AB (gény A, B). Vzťah génov v pároch objasnil vo svojich pokusoch Mendel. Mendel krížil hrachy s rozličnou farbou kvetov. Východiskové rodičovské rastliny boli homozygotné. Krížením červenokvetých a bielokvetých rastlín získal červenokveté rastliny. Vloha pre červenú farbu vo fenotype prevládla, všetky rastliny mali rovnaké kvety. Tento poznatok je formulovaný ako pravidlo o uniformite kríženco v a má všeobecnú platnosť. VIohu, ktorá prevládla, označujeme ako dominantnú. Vloha, ktorej fenotypový prejav bol potlačený, sa nazýva recidíva. V príklade krvných skupín sú gény A a B dominantné, gén O je recesívny.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.