Tkanivá sú súbory buniek, ktoré majú rovnaký tvar a jednu hlavnú funkciu. Vývoj tkanív je nerozlučne spätý s vývojom mnohobunkových organizmov.
Najjednoduchšie bunkové organizmy (napr. jednobunkové riasy, huby, prvoky) majú v jedinej bunke sústredené všetky životné funkcie. Ich rozmnožovanie je totožné s delením celej bunky a nie sú tu nijaké
tkanivá. Jednobunkové organizmy sa pokladajú za vývojovo najstaršie. Vyvinuli sa z veľmi primitívnych živých sústav, tzv. eobiónov. Dnešné jednobunkové organizmy, napr. prvoky, sú napriek svojej zdanlivej stavebnej a funkčnej jednoduchosti len akýmsi vzdialeným obrazom vývojovo pôvodných jednobunkových organizmov. Aj jednobunkové organizmy prekonali a prekonávajú svoj vývoj. Tento vývoj sa uberá dvoma základnými smermi: vývojom na úrovni jednobunkových a vývojom mnohobunkových organizmov. Z jednobunkových organizmov dosiahli najväčšiu zložitosť nálevníky. Ich ďalší vývoj bol zrejme obmedzený dosiahnutými rozmermi bunkového tela. V podmienkach pohyblivého jednobunkového organizmu nemožno totiž na väčšiu vzdialenosť zabezpečiť koordináciu, už pomerne zložitých funkcií, ktoré sú nevyhnutné na prežitie v premenlivom a často aj v agresívnom prostredí.
Nevýhody jednobunkového tela sa v priebehu vývoja riešili združovaním prvokov do kolónií. Išlo najskôr o kolónie prvokov podobných dnešných bičíkovcom. Jedinci daktorých kolónií mohli žiť spočiatku aj samostatne, ale s pokračujúcou deľbou funkcií medzi skupinami buniek jednej kolónie sa niektoré bunky natoľko špecializovali, že ich samostatná existencia mimo rámca kolónie nebola už ďalej možná. Vznik týchto špecializovaných úsekov kolónií predstavoval základ budúcich tkanív. Tkanivá mnohobunkových organizmov sú teda výsledkom postupného rozlišovania -špecializácie buniek. Východiskovými a základnými tkanivami vo vývoji mnohobunkových živočíchov sú epitely. Sú to tkanivá plošného charakteru s bunkami, ktoré sú tesne priložené k sebe. Medzi bunkami sú len nepatrné medzibunkové priestory a keďže jednou z hlavných funkcií epitelu je zabraňovať nadmerným stratám tekutiny, sú medzi bunkami vytvorené rôzne typy medzibunkových spojov. Jednotlivé epitelové bunky sa môžu ďalej špecializovať napríklad na rozmanité druhy žľazových buniek, ktoré produkujú rôzne typy látok.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie