Medzi ďalšie typicky živočíšne tkanivá patria spojivo vé tkanivá (väzivo, chrupka, kosť), ktorých rozvoj v evolúcii mnohobunkových živočíchov úzko súvisí s výstavbou pevnej opory tela (kostry) a s vývojom
pohybovej sústavy. Svalové tkanivá zabezpečujú u mnohobunkových živočíchov predovšetkým pohyb. Väčšina buniek je schopná meniť svoj tvar zmrštením určitého úseku cytoplazmy. Aj keď je táto vlastnosť typická prakticky pre všetky bunky, vznikajú už v cytoplazme niektorých prvokov špeciálne štruktúry, tzv. myofány, ktorým zodpovedajú u vyšších živočíchov myofibrily. Sú to útvary zložené zo zmrštiteJných vláknitých bielkovín, ktoré sú uložené buď v cytoplazme svalových buniek (hladká svalovina), alebo v cytoplazme svalových vláken (kostrová svalovina). Bunková štruktúra svalového tkaniva je typická najmä pre bezstavcové živočíchy a pre hladkú (orgánovú) a srdcovú svalovinu stavovcov. Kostrová (priečne pruhovaná) svalovina sa vyvíjala v súvislosti s vývojom pevného skeletu,ku ktorému sa kostrové svaly upínajú a vytvárajú aktívnu zložku pohybového systému. V súvislosti s vývojom pohybu sa postupne zdokonaľoval príjem, spracovanie a prenos informácií, ktoré sú nevyhnutné na účelný pohyb. Prenos informácií je podmienený dráždivosťou a vodivosťou. Obidve sú všeobecnými vlastnosťami cytoplazmy, podobne ako je zmrštivosť. Tak ako sa na zdokonalenie pohybu tvoria špeciálne bielkoviny, vyvíja sa na riadenie tohto pohybu tkanivo, ktorého funkčné vlastnosti a bohato rozvetvená sieť bunkových výbežkov sú schopné riadiacu funkciu zabezpečiť. Túto úlohu plní nervové tkanivo. Primitívne základy nervovej sústavy vznikali pravdepodobne v úzkej nadväznosti na svalové bunky u húb alebo mechúrnikov. Časť svalových buniek sa diferencovala na "pravé" bunky hladkej svaloviny a časť sa postupne špecializovala na vedenie elektrických impulzov k "pravým" svalovým bunkám. Najprimitívnejšiu nervovú sústavu majú mechúrniky. Je to tzv. difúzna nervová sústava, ktorú tvoria izolované nervové bunky - neuróny.

Podľa dosiahnutého stupňa nahromadenia neurónov a typu ich prepojenia rozlišujeme u primitívnych červov pásovitú nervovú sústavu a u krúžkových červov rebríčkovú nervovú sústavu. Vrchol koncentrácie a centralizácie vo vývoji nervovej sústavy sa dosiahol u chordátov, u ktorých sa vyvíja rúrkovitá ústredná nervová sústava, uložená na chrbtovej strane tela. Z pôvodnej jednoduchej rúry
sa u chordátov postupne vyvíjajú jednotlivé oddiely mozgu a miechy, z ktorých vybiehajú obvodové periféme nervy.

BUNKU definujeme ako základnú stavebnú a funkčnú jednotku všetkých živých organizmov. U jednobunkových organizmov tvorí bunka celé telo "živočícha".