referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dalibor
Štvrtok, 20. januára 2022
Regeneračná schopnosť tkanív
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jarque
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 444
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Regeneračná schopnosť tkanív závisí od mnohých faktorov. Za najdôležitejšie môžeme pokladať cievne zásobenie, t. j. výživu daného tkaniva. Bez prísunu stavebných látok, krvných buniek a odvádzania odpadových produktov je regenerácia velmi obmedzená. Regenerácia závisí pochopiteľne aj od geneticky podmienenej "schopnosti" buniek deliť sa. (Preto sa napríklad kostrové svaly výborne zásobené krvou dobre hoja, ale pôvodné, t. j. svalové tkanivo sa prakticky neobnovuje.) Epitely (výstelky) sa hoja spravidla velmi dobre a rýchlo. Na okrajoch defektu (rany) sa po odstránení zničených buniek zachované bunky rýchlo delia a postupne prerastajú cez plochu rany. Bohaté cievne
zásobenie podkladových (spodných) vrstiev epitelov urýchľuje bunkové delenie, ktoré podporuje rýchle vyplnenie defektu. Oplná obnova funkcie epitelu je pomalšia. Malú regeneračnú schopnosť má zmyslový epitel, ktorý spravidla nikdy úplne neobnovuje svoju pôvodnú funkciu (napr. čuchový epitel v strope nosovej dutiny). Spojivá regenerujú podla typu svojho cievneho zásobenia. Väzivo sa hojí rýchlo a dobre. Do novotvoreného väziva prerastajú cievy a väzivové bunky, ktoré sa rýchlo delia a produkujú vlákna a beztvarú medzibunkovú hmotu. Vzniká belavá a tuh á väzivová jazva (napr. rezná
rana zhojená kožou). Chrupkovité tkanivá (chrupky) sú bezcievne. Defekty sa vypÍňajú
pomaly a defekty hyalínových chrupiek kÍbových povrchov zostávajú prakticky trvalé. Chrup ka sa v poškodených miestach nahrádza mechanicky neplnohodnotným väzivovým tkanivom. Kostné tkanivo je síce dobre cievne zásobené, ale tvrdá, mineralizovaná medzibunková hmota sťažuje prestup látok z krvi do kostných buniek. Poranené kostné tkanivo (zlomená kosť) sa hojí z miesta poškodenia, kde vznikne roztrhnutím kostných ciev krvný výron. Z buniek roztrhaných kostných ciev a buniek prinášaných krvným prúdom vznikajú väzivové bunky a v prvej fáze regenerácie sa kostný defekt vypÍňa väzivom. Do väziva sa ukladajú minerálne látky a postupne vzniká pevné, tvrdé kostné tkanivo. Hojenie kostného tkaniva je pomerne pomalé, preto sa musí zlomená kosť zaťažovať postupne. Svalovina sa hojí tak, že sa svalové vlákna nahrádzajú deliacimi sa bunkami väziva, ktoré spájajú vlákna. Iba bunky hladkej svaloviny sú do istej miery schopné delenia (rozmnožovania). Poškodené svallové tkanivo sa preto hojí zväčša väzivovou jazvou (napr. rezná alebo bodná rana v kostrovom svale). Srdcová svalovina sa hojí rôzne tuhou väzivovou jazvou -svalovina sa neobnovuje.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.