Tkanivá, orgány a orgánové systémy zabezpečujú všetky vzťahy vnútri organizmu i vzťahy organizmu s vonkajším prostredím. Súčasne však všetky bunky a tkanivá môžu existovať iba v určitom stálom vnútornom prostredí. No vonkajšie prostredie je premenlivé, preto sa každý organizmus musí ustavične prispôsobovať jeho zmenám, aby si udržal stálosť vnútorného prostredia.
Stálosť vnútorného prostredia nazývame homeostáza. Udržiava sa zložitými regulačnými mechanizmami. Najdôležitejším riadiacim a regulačným systémom organizmu je systém žliaz s vnútornou sekréciou (endokrinný systém; chemické riadenie) a nervový systém. Stále vnútorné prostredie vzniklo v priebehu vývoja vyšších organizmov. V ňom žijú aj bunky a tkanivá ľudského organizmu. Tu prebieha látková výmena a všetky bunkové a tkanivové funkcie. Vnútorné prostredie tvorí tkanivový mok, krv a miazga. Ide teda predovšetkým o tekuté látky, ktorých hlavnou súčasťou je voda. Pri určitom zjednodušení možno povedať, že vnútorné prostredie je prostredím vodných roztokov. Život vo vode vznikol a v nej sa udržuje. Vonkajšie prostredie zabezpečuje podmienky nevyhnutné pre existenciu organizmu. Ide predovšetkým o určitú teplotu- prostredia, prívod kyslíka, vody, živín, minerálnych látok a vitamínov. Organizmy uvoľňujú (vylučujú) do prostredia produkty svojho metabolizmu, a to väčšinou pre organizmus nepotrebné katabolity. Medzi prostredím a organizmom musí existovať jednota -určitá rovnováha. Ak sa táto jednota naruší, naruší sa funkcia organizmu a napokon nastáva jeho smrť. U človeka (ľudského organizmu) pristupujú k vplyvom vonkajšieho prostredia aj spoločenské vplyvy. Spoločenské (sociálne) prostredie je dané vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi a vzťahmi celých spoločenských skupín. Spoločenské prostredie je určované aj spoločenským zriadením. Z hľadiska udržania rovnováhy (homeostázy) organizmu je spoločenské prostredie rovnako významné ako fyzikálno-chemické prostredie.
DETSKÝ VEK
O vývoji detských tkanív od narodenia do dospelosti vieme len veľmi málo. Nesporné však je, že s rastom dieťaťa nastáva postupné "vyzrievanie" jednotlivých tkanív. Týka sa to nielen funkčných vlastností tkanív, ale aj tvarových, t. j. anatomických zmien. Mnohé tkanivá sa menia celý život. Niekedy sú tieto zmeny veľmi pomalé a plynulé (napr. mineralizácia kostného tkaniva), inokedy sú výraznejšie a úzko viazané na kalendárny vek organizmu (napr. zmeny v množstvo a rozložení tukového tkaniva).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie