(Energeticky nadmerný prísun potravy zvyčajne súvisí s nevhodným prechodom novorodenca z výživy materským mliekom na umelú stravu.) Väčšie množstvo tukových buniek predstavuje v ďalšom živote dieťaťa i dospelého "nebezpečné tkanivo", ktoré je pri nadmernom príjme potravy schopné ukladať zásobný tuk.
Hnedé tukové tkanivo (v skutočnosti skôr červenohnedej farby) sa u novorodencov nachádza v blízkosti životne dôležitých orgánov: mozgu, obličiek, srdca a miechy. V podkoží vytvára hnedý tuk laločnaté telesá medzi lopatkami, pozdÍž chrbtice a kľúčnych kostí. Hnedé tukové tkanivo sa skladá z tukových buniek; Tuk je v nich v drobných kvapôčkach, z ktorých sa môže rýchlejšie uvoľňovať. Tento typ tukového tkaniva je bohato zásobený cievami a nervami. Dokázalo sa, že hnedé tukové tkanivo udržiava telesnú teplotu novorodenca, ktorý nemá po narodení vyvinuté ochranné regulačné systémy apo pôrode je vystavený prudkým Itepelným zmenám. Väčšina tohto tukového tkaniva do 10 -12 rokov mizne.
Chrupkovité tkanivo má u dieťaťa veľký objem. (Kostra novorodenca je predovšetkým chrupkovitá!) Prevažuje hyalínová chrupka s nápadne veľkými bunkami. KÍbové chrupky sú pomerne vysoké (hrubé) so značným obsahom vody. Sú pružnejšie ako v dospelosti.
Kostné tkanivo prekonáva v detstve veľké zmeny. Základné stavebné zložky kostného tkaniva - kostné bunky, kolagénové vlákna a beztvará medzibunková hmota - sú síce typické pre detskú i dospelú kosť, ale ich detailná stavba a usporiadanie sa podstatne líšia.
Novorodenecké kosti (v rozsahu, kde je už chrupkovitý model nahradený kosťou) majú trámcovitú, plsťovitú štruktúru. Prevládajú zväzky silných kolagénových vláken, medzi ktorými ležia veľké okrúhle kostné bunky s malým množstvom krátkych výbežkov. Prvé kostné lamely usporiadané sústredene okolo kostných ciev vznikajú u štvormesačných detí a vo veku okolo dvoch rokov je pre väčšinu kostí lamelová štruktúra už typická. Kostné bunky sa delia asi do desiatich rokov; okolo dvanástich rokov má už stavba kostného tkaniva charakter tkaniva dospelého človeka.
Mineralizácia kostného tkaniva pokračuje v detskom veku pomerne pomaly. U novorodenca pripadá na 1 kg hmotnosti tela asi 10 g vápnika, pričom väčšina je viazaná v kostnom tkanive. I (Dospelý človek má približne 22 g vápnika na 1 kg hmotnosti.) Svalové tkanivo - priečne pruhované, srdcové a hladké - sa vyvíja veľmi skoro. Základnú stavebnú a funkčnú jednotku priečne pruhovanej svaloviny - svalové vlákno - možno nájsť v základoch svalov už dvojmesačného zárodku; trojmesačný plod má už vytvorené fungujúce nervovosvalové spoje, ktoré dovoľujú pomerne komplikované (aj keď zrejme celkom mimovolné) pohyby končatín a tvárového svalstva.
Svalové vlákna novorodeneckého svalu sú pomerne tenké (priečny prierez 5 -6 mikrometrov) v porovnaní s vláknami dospelých svalov (asi 36 !A.m). Medzi jednotlivými svalmi sú pritom velké rozdiely.