Rast dĺžky a objemu svalových brušiek je podmienený predovšetkým rastom počtu a objemu svalových vláken. Rast počtu vláken je riadený geneticky. Východiskovým materiálom pre vznik nových vláken sú zvláštne rezervné bunky na povrchu už existujúcich vláken. Zväčšenie počtu svalových vláken je zrejme časovo obmedzené na krátke obdobie po narodení. Rast svalu v detstve sa preto určuje predovšetkým zväčšovaním objemu už vytvorených vláken a zväčšovaním priestoru medzi vláknami. Priestor sa predovšetkým po prvom roku vyp(ňa tukovým väzivom. Srdcová svalovina, ktorej vlákna sú zložené zo vzájomne spojených svalových buniek, má pri narodení velmi výrazné sieťovité (trámcovité) usporiadanie. Rast srdcovej svaloviny sa uskutočňuje predovšetkým zväčšovaním objemu trámcov, t. j. jednotlivých buniek, ich cytoplazmy, jadier atď.
Nervové tkanivo plodu i novorodenca sa skladá z dvoch základných typov buniek: neurónov a gliových buniek. Počet neurónov, ktoré sú hlavnou stavebnou funkčnou jednotkou nervového tkaniva, rastie v priebehu celého vývoja zárodku a plodu. Gliové bunky sa delia aj po narodení. Neuróny novorodenca nemajú úplne vyvinuté všetky časti. Dendrity sú pomerne krátke a málo rozvetvené (menšia schopnosť
prijímať vzruchy!) Ax6ny sú velmi tenké. Spojenie medzi neurónmi nie je úplne vyvinuté, a preto aj spôsob prenosu vzruchov v sieti neurónov má viaceré osobitosti.
Rast dendritov a axónov je mohutnejší v prvých mesiacoch života.
Pre vedenie vzruchov výbežkami neurónov je rozhodujúca prítomnosť myelínových pošiev. Tvorba týchto pošiev okolo axónov a dendritov nie je u novorodencov ešte skončená, to znamená, že niektoré neuróny nemôžu celkom plniť svoju základnú funkciu - prevod vzruchov. Myelínové pošvy väčšiny neurónov sa začínajú tvoriť asi v druhom mesiaci po narodení a ich vývin sa končí v 2 -5 rokoch. Najskôr je ukončená tvorba pošiev okolo niektorých výbežkov privádzajúcich do ce~trálneho nervového systému
informácie od prijímačov (receptorov). Do konca druhého roka majú vlákna hlavových nervov vytvorené myelínové obaly. Najneskoršie vznikajú pošvy okolo axónov určených pre svaly dolnej končatiny.
Pohybová i psychická zrelosť dieťaťa je priamo závislá od postupu myelinizácie. Preto má novorodenec obmedzené hmatové schopnosti; až polročné dieťa rozoznáva farby a až koncom 3. roka zvládne komplikovaný pohyb, akým je beh.