1. Chuť:

Chuť je zmysel, ktorý dovoľuje vnímať chemické látky rozpustené v slinách alebo vo vode. Sliny sú prirodzeným rozpúšťadlom. Bez slín by nebolo možné vnímanie chuti tuhých pokrmov. (Zmysel je schopnosť uvedomiť si predmet alebo jav, ktorý pôsobí na zmyslový orgán). Prostredníctvom chuti organizmus vníma rôzne chuťové podnety.

Existujú štyri základné typy chuťových vnemov: sladký, kyslý, horký a slaný. V posledných rokoch výskumy poukazujú na výskyt ďalšej chute, typickej pre glutaman sodný, ktorý býva súčasťou mäsitých jedál (napríklad aj slepačieho bujónu). Chuťové receptory sú uložené v chuťových pohárikoch v epiteli ústnej dutiny (na jazyku, mäkkom podnebí a v hornej časti hrtana). V strede jazyka nevnímame žiadnu chuť, na toto miesto zvykneme položiť nechutiaci liek.

Centrum chuti sa nachádza v temennom laloku mozgovej kôry, kde sa kombináciou základných zložiek tvorí výsledná chuť. Ostatné chuťové vnemy sú zmiešané a možno ich z týchto odvodiť. Chuť má menšiu citlivosť ako čuch. Sladká a slaná chuť sú si bližšie, ako sa zdá. Veľmi vysoká koncentrácia soli (tzv. prahová koncentrácia) vyvoláva dojem sladkej chuti.

Chuť je zvyčajne spojená s činnosťou čuchových receptorov a s dráždením dotykových a tepelných receptorov v ústach. Vlastný chuťový receptor tvoria chuťové poháriky, v ktorých sú chuťové bunky. Podnetom pre ne sú chemické látky rozpustené vo vode a slinách. Druh chuti (sladká, slaná, horká, kyslá) závisí od chemického zloženia látok, ktoré tvoria náš pokrm. Najviac chuťových pohárikov je v sliznici jazyka.

Chuť má význam pri reflexnom vylučovaní tráviacich štiav, najmä slín a žalúdkovej a pankreatickej šťavy.

2. Chuťové poháriky:

Hlavnými chuťovými orgánmi sú chuťové poháriky (je ich približne deväť tisíc) umiestené vo vláskovitých bradavkách (papilách), ktoré vyčnievajú z povrchu jazyka. Chuťové poháriky sú tvorené vlastnými zmyslovými chuťovými bunkami a bunkami podpornými. Na stenách zmyslových buniek sú nervové zakončenia chuťových nervov.

Chuťové poháriky pre jednotlivé chute sú umiestené na určitých častiach jazyka. Horkosť vníma koreň jazyka vzadu, kyslosť vnímajú časti na bokoch jazyka, slanosť vníma predná časť jazyka a sladkosť vníma hrot jazyka.

Človek pomocou chuťových pohárikov na jazyku rozlišuje jednotlivé chute. Deti vedia rozlišovať rozličné stupne sladkosti; budú piť dlhšie a s väčšou chuťou z fľaše sladkú vodu, než obyčajnú, alebo len málo sladenú. Už batoľa ľahko rozozná čokoládovú príchuť od obyčajnej mliečnej. Chuť a čuch sú chemické zmysly, to znamená, že reagujú na prítomnosť chemických látok v okolí. Keď niečo ochutnávame, zaznamenávame vlastne prítomnosť určitých chemických zlúčenín v našich ústach. Chuťový zmysel je spojený s čuchovým zmyslom, ktorý umožňuje rozoznávať oveľa väčšiu škálu vôní. Strata čuchu je častou príčinou porušenia chuti. Ten istý účinok môžu mať určité lieky, prípadne prechodný nedostatok zinku.