3. Chemoreceptory:
Čuchové a chuťové receptory – chemoreceptory (Receptory sú také bunky, ktoré zachytávajú samotný vzruch).
Samotné chuťové receptory sa nediferencovali z neurónov, sú to modifikované kožné bunky (nemajú axóny). Avšak rovnako ako neuróny majú vzrušivé membrány a vysielanými neurotransmitermi aktivujú susedný neurón, ktorý potom preposiela už premenený elektrický signál z viacerých receptorov do vyšších chuťových oblastí nervovej sústavy. Deje sa tak činnosťou troch hlavových nervov - tvárového (V.) z predných dvoch tretín jazyka, a oboma, jazykovohltanovým (IX.) i blúdivým (X.) zo zadnej tretiny jazyka. Ich vlákna pokračujú cez nucleus gustatorius do thalamu. Medzitým prejdú aj amygdalou, ktorá vyvoláva emocionálne reakcie na chute. Z thalamu pokračujú dva zväzky dráh do primárnej chuťovej kôrovej oblasti, z nich jedna do oblasti zodpovednej za rozoznávanie chuti (spánkový lalok) a druhá do oblasti zodpovednej za vnímanie dotyku a tlaku na jazyk. Všetky informácie o zmene prostredia sú zachytávané čidlami (analyzátormi) v ktorých sú špeciálne bunky s vysokou dráždivosťou – receptory.
Chuť je spravidla spojená s činnosťou čuchového senzoru a s dráždením dotykových a tepelných receptorov v ústach. Nachádzajú sa v ústnej dutine, sú uložené hlavne v sliznici jazyka, čiastočne aj v sliznici mäkkého podnebia, zadnej steny hltanu. Chuťové poháriky sú malé dole rozšírené a zaguľatené epitelové útvary v sliznicovom epiteli. Sliznicový povrch je nad chuťovými pohárikmi prehĺbený do malej jamky. Chuťový pohárik sa skladá z dvojakých buniek: z vlastných chuťových zmyslových buniek a z podporných buniek.
Chuťové bunky – štíhle, tyčinkové, povrchový štíhli koniec má krátku štetinku, ktorá trčí do chuťovej jamky.
Podporné bunky – tvoria plášť a os pohárika. Bunky plášťa sú štíhle, vretenovité, zostavené ako plátky pomaranča a medzi nimi sú uložené zmyslové bunky.
Na stenách zmyslových buniek začínajú chuťové vlákna, ktoré sa dostávajú do centrálneho nervstva. Všetky vlákna končia v centrálnom postrannom chuťovom jadre. Podnetom sú chemické látky rozpustené vo vode a slinách. Rozoznávame štyri základné chute. Všetky ostatné sú ich kombináciou.
Receptory na konci jazyka rozlišujú sladké chute, tu sa nachádza aj najväčšie množstvo chuťových pohárikov. V strede nad nimi sú receptory na rozlíšenie slaných chutí. Vzadu bližšie k hrtanu sú receptory na rozlišovanie trpkých chutí. Receptory na okraji jazyka reagujú na kyslé a ostré chute. Kyslú chuť rozoznávame nie len chuťovými pohárikmi ale aj nervovými zakončeniami v sliznici ústnej dutiny. Novorodenci rozlišujú najmä prvé dve chute –slané a sladké- dokazujú to súhlasnou reflexívnou mimikou. Neskôr si pomocou zvyku obľúbia aj ďalšie dve chute. Súhlasná mimika už nebude automatická, ale adresovaná osobe, ktorá ich kŕmi. Chuť má menšiu citlivosť ako čuch. Pri požití veľmi studeného alebo teplého pokrmu chuťové poháriky na chvíľu prestanú pracovať, teda necítime chuť jedla, ale horúčavu alebo mrazenie. Ak si tú istú potravu necháme v ústach dlhší čas, chuťové poháriky prestanú o nej vysielať informácie do mozgu.
Chuť má význam pre reflexné vylučovanie tráviacich štiav, hlavne slín a žalúdočných i pankreatických štiav, taktiež pri výbere potravy a ochrane pred škodlivými látkami. Živočíchy aj človek si aktívne vyberajú živiny a soli podľa potrieb organizmu. U rýb sa chuťové poháriky nachádzajú na vonkajšej strane prednej časti hlavy(najmä na fúzoch okolo úst), niektoré z nich ich majú rozmiestnené po celom povrchu tela. Mačky necítia sladkú chuť, ale rozoznávajú pitnú vodu pomocou chuťových pohárikov rozmiestnených okolo vonkajšieho okraja jazyka. U Mravcov sa chuťové receptory nachádzajú na trojčlennom čeľustnom tykadle. Na vrchnej ploche jeho vonkajšieho ostria, býva rad zvláštnych chuťových papíl - orgánov chuti.
Chemoreceptory – vedú nervové vlákna, ak sú bunky chuťových pohárikov opradené nervovými vláknami niekoľkých hlavových nervov; vlákna týchto nervov sú chuťové vzruchy vedené do mozgového kmeňa a ďalej do chuťového centra. Vzruchy sa potom vedú do predĺženej miechy a po prepojení do kôry - časti analyzátorov chuti a časť vlákien dráždi ostatné centrá a spôsobuje reflexnú činnosť (slintanie, tvorba žalúdočných štiav, ...)
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie