4. Jazyk:

Na jazyku sa nachádza väčšina chuťových pohárikov, ktoré sú umiestnené v ústnej dutine. Chuť vnímame ako kombináciu štyroch základných chuťových vnemov: sladkého, slaného, kyslého a horkého.

4.1. Stavba jazyka:

1. hrot jazyka
2. stredový žľab jazyka
3. koreň jazyka
4. bradavky
5. jazykopodnebný oblúk
6. mäkké podnebie
7. príklopka
8. hrtanová časť hltanu

Ak sa pozriete na jazyk cez silnú lupu, uvidíte množstvo hrbolčekov. Pri základni týchto hrbolčekov sú chuťové poháriky. V nich sú bunky, ktoré rozlišujú chuť.

5. Poruchy chuti:

Úplná strata schopnosti pociťovať chute je len zriedkavá, nazýva sa ageustia. Zriedkavo sa vyskytuje preto, lebo na rozoznanie chutí totiž nepotrebujeme veľa receptorov a keďže chuť z receptorov prenášajú až tri hlavové nervy, je riziko fatálneho narušenia prenosu chute pomerne nízke. Poškodením ucha však môže dôjsť k strate citlivosti na chute v predných dvoch tretinách jazyka, keďže ucho aj jazyk sú spojené rovnakým - tvárovým nervom. Patologická neschopnosť cítiť chute je v drvivej väčšine prípadov spätá aj so stratou čuchu.

6. Citlivosť na vnímanie chutí:

Absolútny prah pre vnímanie chuti je síce pomerne nízky, ale minimálny zachytiteľný rozdiel intenzity podnetu je dosť vysoký. Aby sme postrehli zmenu v koncentrácií istej chute, potrebujeme množstvo látky zvýšiť o 20% pôvodného množstva. Túto skutočnosť si môžeme ľahko všimnúť, keď si osladzujeme čaj, alebo dosoľujeme polievku. Svedčí to teda o rýchlej adaptácií - o zníženej citlivosti na intenzívnejšie pôsobenie podnetu.

Chuť, ktorú vníma konkrétny človek, je ovplyvnená aj genetickými predispozíciami, minulými zážitkami či kultúrou. Čo jednej kultúre pripadá nepríjemne kyslé, to môže iná kultúra vnímať ako príjemné. Vedci popisujú aj istý druh „superochutnávačov“, ktorí sú mimoriadne citliví vo vnímaní chutí, za to sa však zďaleka vyhýbajú káve, silnému pivu, citrónom, feferónom či čiernemu chlebu - skrátka príliš agresívnym chutiam. Ich citlivosť je spôsobená väčším počtom receptorov (hlavne na vrchole jazyka).