Fajčenie spôsobuje vážne ochorenia dýchacích ciest

Fajčenie spôsobuje vážne ochorenia dýchacích ciest

Cigaretový dym vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku v cigarete. Je v ňom obsiahnutých viac ako 4 000 rôznych látok, z ktorých mnohé pôsobia karcinogénne. Tieto látky sa dostávajú cez horné a dolné cesty dýchacie do pľúc, kde sa po absorpcii do krvi a krvným obehom dostanú do jednotlivých orgánov a do celého organizmu. Absorbované rozpustné látky z cigaretového dymu sa dostávajú do krvného obehu, kde sú metabolizované na toxické metabolity. Tieto metabolity pôsobia na tkanivá, ktoré nie sú priamo vystavené tabakovému dymu a zapríčiňujú zvýšenú úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca a iné závažné kardiovaskulárne ochorenia, nádorové ochorenie pankreasu, močového mechúra, obličiek, prostaty. Celková úmrtnosť fajčiarov je vyššia ako nefajčiarov a rastie úmerne s počtom vyfajčených cigariet a s dobou fajčenia. Dĺžka života fajčiarov, konzumujúcich 20-30 cigariet denne po dobu 30 rokov je o 8 rokov kratšia ako dĺžka života nefajčiarov.

Vzťah medzi fajčením a vznikom ochorení dýchacích ciest je dokázaný. Toxické látky cigaretového dymu postupne poškodzujú sliznicu dýchacích ciest, spôsobujú jej prestavbu a stratu samočistiacej a obrannej schopnosti. Hromadením týchto látok sa narušuje prirodzená ochranná bariéra, postupne dochádza k chronickým zápalovým zmenám a zvyšuje sa tvorba hlienu. Fajčenie a chronická obštrukčná choroba pľúc

Fajčenie a chronický zápal priedušiek

Dôsledkom fajčenia je chronická bronchitída. Začína ranným kašľom, ktorý neskôr trvá počas celého dňa a je nepríjemný nielen pre fajčiara, ale aj pre celé jeho okolie. V dôsledku zvýšenej tvorby hlienov je určitá časť dýchacích ciest nepriechodná, čo spôsobuje poruchu výmeny plynov v danom mieste a znížený prívod kyslíka do organizmu. Súčasne so zvýšenou tvorbou hlienu vznikajú podmienky vhodné pre množenie vírusov a baktérií. Zmeny sliznice porušujú prirodzenú ochrannú bariéru. To sa prejavuje častejšími zápalovými ochoreniami dýchacích ciest. Pri dlhodobom fajčení sa bronchitída zhoršuje, kašeľ je intenzívnejší a trvá celý deň. Vedie to zároveň k dýchavičnosti, ktorá sa zvyšuje po fyzickej námahe.



Fajčenie a emfyzém pľúc

Ďalším dôsledkom fajčenia je emfyzém pľúc. Cigaretový dym vyvoláva v najmenších častiach dýchacích ciest - v alveolách - zápalové zmeny, ktoré vedú k deštrukcii pľúcneho tkaniva, vzduchové priestory sa zväčšujú a výmena plynov v nich neprebieha.

Následkom tohto procesu je dýchavičnosť a tieto zmeny v dýchacích cestách sú už trvalé. Chronická obštrukčná choroba pľúc sa u starších osôb veľmi často podieľa na pracovnej neschopnosti a invalidite. Ak pacient - fajčiar prestane fajčiť, napredovanie chronickej obštrukčnej choroby pľúc sa spomalí a zníži sa aj pravdepodobnosť úmrtia. Zbavenie sa fajčenia a závislosti na nikotíne - t.j. účinná odvykacia liečba - je jedinou možnou prevenciu pokroku ochorenia pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc.



Fajčenie a astma

Priedušková astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest. Fajčenie u astmatického pacienta výrazne zhoršuje priebeh ochorenia a je príčinou spustenia astmatického záchvatu. U astmatikov - fajčiarov sú záchvaty častejšie, majú ťažší priebeh a liečba astmy je komplikovanejšia. Preto by pacient astmatik mal spolu so svojim lekárom uvažovať o účinnej odvykacej liečbe. .