Geológia, horniny a minerály

1.Ako možno rozlíšiť minerál od horniny? Uveď príklady a porovnaj ich základné vlastnosti. Ako sa nazývajú vedné odbbory, ktoré sa zaoberajú minerálmi a horninami?
Minerál je rovnorodá prírodnina, vo všetkých častiach má rovnaké zloženie, vlastnosti…
Hornina je rôznorodá látka, je zložená z viacerých minerálov…
Vedný odbor, ktorý sa zaoberá minerálmi sa nazýva mineralógia, vedný odbor,
ktorý sa zaoberá horninami je petrológia. Kremeň: -má viacej odrôd :
záhneda,ruženín,biely kremeň,ametyst,holubníkový kremeň,citríň.
- môže byť jeden voľný kryštál al. drúza kryštálov
- kryštalizuje v trojuhoľníkovej sústave
- tvrdosť má číslo 7
- lesk má sklený
- má nepravidelný lom a biely vryp
minerály: limonit,sľuda,magnetovec,kremeň,znelec
horniny: pieskovec,travertín,bridlica,žula,čadič

2.Ktoré minerály sú najrozšírenejšie v zemskej kôre? Podľa čoho poznáme
jednoduché a zložené horniny? Aký majú význam v zemskej kôre?
Najrozšírenejšie minerály v zemskej kôre sú: živec (50%), kremeň (10%). Jednoduchú horninu tvorí len minerál jedného druhu. Zloženú horninu tvorí viac minerálov. Minerály a horniny sú stavebné jednotky zemskej kôry.

3.Opíš stručne základné znaky krištálu. Aké tvary kryštálov sa v prírode najčastejšie vyskytujú? Od čoho závisí ich veľkosť a tvar.
Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou stavbou, ohraničené rovnými plochami. V prírode sa vyvíjajú zložité tvary kryštálov, ktoré sú spojením jednoduchých tvarov. Veľkosť a tvar kryštálov závisí od podmienok rastu (veľkosť priestoru, hĺbka…)

4.Opíš vlastnými slovami, ktoré kryštály sa nazývajú kryštalované, kryštalické a beztvaré. Aké mali podmienky vzniku? Vysvetli rozdiel medzi drúzou a agregátom. Uveď príklady.
Kryštály, ktoré majú v dutinách alebo puklinách voľný priestor a rast, vytvárajú pekne vyvinuté mnohosteny s ohraničenými, rovnými plochami. Nazývajú sa kryštalované minerály. (kremeň)
Kryštalické minerály vznikajú v obmedzenom priestore a pri raste si zavadzajú. Preto majú nedokonalý tvar a nepravidelné plochy, ktoré určuje tvar okolia, ako je to napr. v žule. (sľuda, azbest, aragonit)
Malá časť minerálov netvorí pri svojom vzniku kryštály. Nazývajú sa beztvaré minerály (amorfné). Nie sú ohraničené rovnými plochami, ale tvoria kvapľovité, hroznovité alebo guľovité útvary. Patrí sem napr. limonit (hnedeľ), umelo vytvorená látka sklo. Zoskupenie kryštálov na spoločnom základe sa nazýva drúza.
Zhluky kryštálov toho istého minerálu tvoria agregáty.

5.Porovnaj kryštálovú štruktúru kamennej soli, grafitu a diamantu. Zdôvodni ich spoločné a rozdielne znaky a ich vonkajší vzhľad.
V kryštálovej štruktúre kamennej soli sa pravidelne strieda kladný ión sodíka so záporným iónom chlóru. Výsledkom je dokonalé usporiadanie, ktoré má vo všetkých smeroch rovnaké vlastnosti podľa rovín súmernosti kocky. Preto sa navonok prejavuje tvarom kocky.
Grafit aj diamant sú tvorené atómami uhlíka.
Grafit má atómy usporiadané v rovnobežných rovinách, ktoré sa navzájom slabo viažu. Výsledkom je oslabená štruktúra pozdĺž týchto rovín. Preto je tuha veľmi mäkká.
Diamant má tesnejšie a pravidelnejšie usporiadané atómy. Majú rovnakú vzdialenosť, pričom každý atóm sa spája s tromi susednými atómami. Súvisí to so vznikom diamantu vo veľkých hĺbkach, kde je veľký tlak. Usporiadanie častíc v kryštálovej štruktúre spôsobuje jeho najvčšiu tvrdosť medzi minerálmi.

6.Aký význam majú prvky súmernosti pri opise kryštálu? Ako triedime minerály podľa rovín súmernosti? Uveď príklady a vzájomne ich porovnaj.
Pretože kryštál je trojrozmerné teleso možno ho opísať rovinami súmernosti. Pozdĺž nich je kryštál symetrický.
Podľa rovín súmernosti sa rozdeľujú kryštály do siedmich skupín, ktoré mineralógovia nazývajú kryštálové sústavy. sadrovec - jednoklonná, živec - trojklonná, topás - kosoštvorcová, kalcit - trojuholníková (klencová), chalkopyrit - štvorcová, smaragd - šesťuhloníková, pyrit - kocková

7.Ktoré vlastnnosti minerálov majú rozhodujúci význam pri ich rozlišovaní? Vysvetli, aké vlastnosti sú hustota a tvrdosť? Uveď príklady využitia ľahkých a ťažkých, mäkkých a tvrdých minerálov. Uvažuj, ako sa dá v praktickom živote využiť rôzna štiepateľnosť minerálov.
Mechanické a optické vlastnosti majú rozhodujúci význam pri ich rozlišovaní.
Hustota je pomer hmotnosti telesa a objemu (g/cm3). Tvrdosť minerálu je odpor proti tlaku pri rýpaní a schopnosť. Obe vlastnosti sú mechanické. Ľahký minerál je napr. halit, využitie v domácnosti. Ťažké minerály sú napr. galenit alebo zlato. Zlato sa používa v napr. klenotníctve. Mäkký minerál je napr. halit. Tvrdý minerál je napr. diamant, ktorý sa využíva na brúsenie…

8.Aký význam majú farebné a sfarbené minerály? Uveď príklady. Zopakuj si možnosti prepúšťania svetla minerálmi. Porovnaj ľubovolné minerály podľa priepustnosti svetla. Stručne opíš niektoré ďaľšie vlastnosti a uveď ich význam a využívanie.
Minerály, ktoré majú stálu farbu, sú sfarbené minrály, napr. síra má žltú farbu.

Minerály, ktoré menia farbu podľa nečistôt v kryštálovej štruktúre, sú sfarbené minerály. Priepustnosť svetla je schopnosť prepúšťať svetlo. Minerály, ktorými dobre prechádza svetlo, sú priehľadné, napr. odroda kremeňa kryštáľ. Minerály, cez ktoré svetlo presvitá, sú priesvitné, napr. biely kameň. Veľa minerálov, napríklad galenit svetlo vôbec neprepúšťa, nepriehľadné. Lesk je odraz od plochy kryštálu minerálu. Čím viac svetla minerál odráža, tým väčší lesk. Vodivosť súvisí so schopnosťou prenášať určitý druh energie. Elekrické a magnetické vlastnosti látok sa využívajú pri oddelovaní prímesí a vyhľadávaní ložísk. Niektoré látky sa rozpúšťajú vo vode, táto chemická vlastnosť sa nazýva rozpustnosť.

9.Opíš vlastnými slovami čo znamená slovo nerastné suroviny. Porovnaj ich význam v minulosti a súčasnosti. Vysvetli čo sú ložiská nerastných surovín.
Horniny a minerály, ktoré ľudia získavajú a využívajú z neživej prírody, sa nazývajú nerastné suroviny. V minulosti sa ťažili nerastné suroviny v oveľa menšom množstve. V súčasnosti hrozí ich vyčerpanie. Miesta, kde sa v zemskej kôre nahromadily nerastné suroviny, sa nazývajú ložiská nerastných surovín.
10.Uveď príklady rudných a nerudných surovín. Aký význam majú rudné a nerudné suroviny? Ktoré nerudné suroviny sa nazývajú energetické?
Rudné suroviny: magnetit (železná ruda), galenit (olovená ruda), sfalerit (zinková ruda), bauxit (hliníková ruda). Nerudné suroviny: štrk, piesok, mramor, vápenec, íl, kaolín, sadrovec, azbest. Nerastné suroviny, z ktorých sa získavajú kovy, sú rudné suroviny - rudy. Spracúvajú sa v hutách z rudných minerálov. Nerudné suroviny majú rozsiahle využitie, napr. stavebné účely, výroba vápna, cementu, obklady, sklo, vane, porcelá… Niektoré nerudné suroviny sa ťažia na výrobu el. energie, tepla, pohonných látok (benzín, nafta). Preto sa nazývajú energetické suroviny. Patria k nim aj rádioaktívne suroviny pre jadrové elektrárne. Sú to napr. ropa, zemný plyn, uhlie…

11.Uveď minerály, ktoré súvisia s históriou baníctva niektorých slovenských miest.
Dillnit - bol objavený v Banskej Štiavnici, je to íľový materiál, ktorý obsahuje chemické prvky fluór a chlór.
Hodrušit - pomenovaný podľa Banskej Hodruše, je to minerál medi bronzovej farby.

12.Ktoré minerály a prečo nazývame vzácne? Uveď príklady vzácnych minerálov na Slovensku. Čo o nich vieš?
Vzácne minerály sa nachádzajú len na malom počte lokalít. Ich vzácnosť zvyšuje ojedinelosť, odlišnosť vlastností od bežných výskytov alebo väčšie rozmery. Takými minerálmi sú napr. drahý opál, holubníkový kremeň alebo aragonit.

Drahý opál je z drahých kameňov Slovenska najznámejší. Dlho bol na svetovej špičke (do objavenia austrálskych nálezísk). Holubníkový kremeň môžeme nájsť len v okolí B.Štiavnice. Aragonit je minerál vápnika, medzi najkrajšie patrí odroda železný kvet. 13.Akú pozornosť venuje náš štát ochrane minerálov?
Mnohé minerály sú podobne ako živočíchy ohrozené. Hrozí im zaniknutie. Pamätá na to zákon NR SR o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého im, ale aj vzácnym alebo inak významným minerálom patrí osobitá ochrana. .