Stavba každého organizmu, od jednoduchšej riasy až po slona, sa riadi podľa plánu, ktorý však nie je nakreslený na výkrese, ale zapísaný chemickým kódom v DNK (DNA) deoxirybonukleová kyselina. DNK tvorí dvojité špirálovito zvinuté molekuly uložené v bunkách všetkých živých organizmov. Chemický kód je veľmi zložitý. Napríklad kódy v bunkách človeka obsahujú 50 000 až 100 000 pokynov nazývaných gény. Každý gén zodpovedá za tvar inej časti tela alebo za jej vlastnosti. GENETIKA je veda, ktorá skúma, ako sa vlastnosti rodičov prenášajú na potomstvo.

V jadre bunky je niekoľko pásov DNK nazývaných chromozómy. Gén sa volá určitá časť chromozómu, ktorá obsahuje pokyny na vytváranie nejakej bielkoviny. DNK obsahuje informácie, ako má bunka vytvárať veľké množstvo rôznych bielkovín, ktoré potrebuje pre život. Za týmto účelom sa špirála DNK občas rozdvojí a zapísaný kód sa prepíše na kópiu. Kópie kódu sa pohybujú von z jadierka a v cytoplazme bunky riadia tvorbu určitej bielkoviny, napr. kolagénu ( bielkovina obsiahnutá v pokožke ) alebo nejakého enzýmu.
Gregor Mendel – bol opátom kláštora augustiniánov v Brne. Popri tom sa zaoberal botanikou. Pri svojich pokusoch objavil spôsob, ako sa dedia niektoré vlastnosti. Trpezlivo krížil hrach rôznych vlastností a študoval výsledky kríženia. Zistil, že pri krížení sa vlastnosti jednoducho nemiešajú, ako si ľudia predstavovali, ale že sa dedia po pároch. V každom páre sa zvyčajne prejaví iba jedna vlastnosť. Mendel formuloval základné pravidlá dedičnosti. Trvalo však 20 rokov, kým si jeho práce vedci všimli. Konečný prelom pri štúdiu stavby DNK urobil roku 1953 britský biofyzik Francis Crick a americký genetik James Watson. Na základe rontgenových snímok urobených britskou kryštalografičkou Rosalid Franklinovou dospeli k záveru, že DNK tvorí dvojitú špirálu. Francis Crick, James Watson a Maurice Wilkins získali roku 1962 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Rosalid Franklinová zomrela skôr, ako jej príspevok mohol byť náležite ocenený. Gény a ľudia
Ak nie sme jednovaječné dvojičky, sme celkom jedinečný a neopakovateľní jedinci. Nikto iný totiž nemá celkom rovnakú kombináciu génov, Gény riadia všetky zdedené vlastnosti nášho tela. Niekedy za nejakú viditeľnú vlastnosť, napr. farbu očí, zodpovedá iba jeden gén, no zvyčajne sa na nej podieľa viacero génov súčasne. Viaceré dedičné vlastnosti s a počas života menia. Napríklad výška závisí aj od zloženia a množstva potravy. .