Voda a dreviny
Voda je pre existenciu rastlín a drevín nevyhnutná. Obsah a transport vody umožňuje činnosť základných funkčných procesov, t. j. fotosyntézy, minerálnej výživy a rastu.
Vo vode je menej dostupného kyslíka ako vo vzduchu, takže pri nadbytku vody rastliny trpia nedostatkom kyslíka – hypoxiou alebo v určitých prípadoch aj úplnou absenciou kyslíka – anoxiou.
Hypoxia znižuje rýchlosť fotosyntézy( kvôli poklesu chlorofylov a karotenoidov), môže viesť aj k inhibícii fotosyntézy (buď v dôsledku inhibície transportu asimilátov alebo v dôsledku nahromadenia asimilátov v listoch), taktiež spôsobuje zatváranie prieduchov ( je to spôsobené klesajúcim turgorom v bunkách).
Znížená je aj vodivosť koreňov a transpirácia, toto vedie k dehydratácii buniek. Nadbytok vody môže zhoršovať aj nepriaznivá štruktúra pôdy.
Veľká rozdielnosť a premenlivosť pôdnej a vzdušnej vlhkosti i celého komplexu stanovištnej vlhkosti vyvolala množstvo ekologických adaptácií, ktoré sú súčasne funkčné, morfologické i anatomické. Tieto adaptácie sa dotýkajú nielen príjmu a výdaja vody, ale aj závislosti fyziologických funkcií na obsahu vody v rastline.
U rastlín žijúcich na bažinatých pôdach (zaplavovaných vodou, trvalo zamokrených) sa vytvárajú aj špecifické adaptácie na nedostatok kyslíka v pôde. Tvoria sa predovšetkým tzv. dýchacie korene, ktoré rastú negatívne geotropicky z pôdy do vzduchu a prijímajú vzdušný kyslík, alebo barlovité korene, ktoré sú trvale nad povrchom pôdy, alebo sa tvoria tzv. aerenchymatické
pletivá v stonkách i koreňoch niektorých druhov.
Mokrade – nadbytok vody pre dreviny
Mokraď. Už samotné pomenovanie vyvoláva predstavu vody. A voda znamená život. Takmer každý pozná močiare, rašeliniská, slatiny, zaplavované lesy a lúky, a to buď z vlastnej skúsenosti, alebo z filmov, televízie a kníh. Všeobecný názov pre tieto ekosystémy je mokraď. Mokrade sa zvyčajne vytvárajú v miestach periodicky zaplavovaných vodou - v zníženinách, pozdĺž riek a jazier alebo pri morskom pobreží. Niektoré však môžeme nájsť aj na svahoch tam, kde presakuje podzemná voda. Mokrade sú vlastne prechodovou zónou medzi vodným prostredím a súšou. Ich presnejšia definícia je vždy problematická a možno o nej dlho
diskutovať.
Mokrade tvoria prechodné územie medzi suchozemskými a vodnými ekosystémami, kde je hladina podzemnej vody zvyčajne pri povrchu alebo ho pokrýva plytká vrstva vody. Musia spĺňať tri vlastnosti:
- stanovištia sú zaplavované alebo nasýtené vodou,
- prítomnosť mokraďových rastlín (hydrofytov a hygrofytov),
- prítomnosť hydromorfných pôd.
Charakteristickou drevinou je jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Osobitosťou jelší je, že môžu viazať vzdušný dusík (podobne ako bôbovité rastliny). Spôsobujú to koralovité útvary, ktoré vytvárajú veľké zhluky na koreňoch jelší - sú to kolónie baktérií. Ich činnosť obohacuje pôdu o dusík. V najmokrejších častiach sa k jelši pripája vŕba popolavá (Salix cinerea).
Príkladom sú aj zamokrené smrečiny. Stanovište je trvalo zamokrené vodou, ktorá často stagnuje na povrchu a len pomaly odteká. Smreky tu rastú v pomerne nepriaznivých podmienkach - nedostatok živín, nízky obsah kyslíka, preto nás upúta ich vzrast, ktorý je odlišný od dobre živených smrekov na priaznivejších stanovištiach. Smreky sú často veľmi nízke, zakrivené a nerastú príliš husto pri sebe. Prekvapí nás, že aj storočný smrek je často vysoký len tri metre a aj hrúbka kmeňa je minimálna. Ďalším znakom je prítomnosť rašeliny tvorenej prevažne rašelinníkmi. Mierne zvlnený povrch je nimi takmer súvislo pokrytý. Hlavnou drevinou, ako už sám názov hovorí, je smrek obyčajný (Picea abies). Okrem neho tu môže byť prítomná aj borovica lesná (Pinus sylvestris) a breza plstnatá (Betula pubescens).
Lužné lesy
Dreviny v lužných lesoch, ktoré rastú v nadlimitných pôdnych vlhkostných podmienkach, majú vysoké evapotranspiračné požiadavky, transpirujú vysoké množstvo vody, ktoré dosahuje až 80% hodnôt potenciálnej evapotranspirácie drevín. Toto množstvo vody je 70% zo zásob podzemnej vody a 10% z atmosferických zrážok.
U dlhodobo zaplavených stromoch je limitujúcim faktorom pre transpiráciu prísušok a zamokrenie pôdy, kde dochádza k silnému obmedzeniu aktívnej absorpcie vody následkom hypoxie.
Dreviny v porastoch sa čiastočne prispôsobili konkrétnym podmienkam, dostatočným rozvojom koreňov aby boli schopné absorbovať aspoň 30% transpirovanej vody z podzemných zásob. Taktiež sa prispôsobili aj štruktuálne a funkčne – došlo k zmenám hustoty podrastu a hlavného porastu.
Aj napriek relatívne vysokej pôdnej vlhkosti stromy môžu trpieť suchom, čo je spôsobené vplyvom nízkej hydraulickej vodivosti zrnitostne ťažších pod - významnú úlohu tu zohráva horizontálny transport vody, pretože veľmi malý pokles obsahu vody v pôde
vedie k poklesu hodnoty hydraulickej vodivosti týchto pod. Táto skutočnosť má za následok, že voda prítomná v pôdnom profile v zdanlivo dostatočnom množstve, nemôže byť pri vyšších evaporačných požiadavkách dodaná stromom dostatočne rýchlo, iba cez
vrstvičku pôdy, priliehajúcej ku koreňom. Preto najčastejšie trpia suchom a odumierajú stromy s nepriaznivými pomerom plochy koreňov a listov ( ktorý je vyjadrený ako pomer obalovej plochy celého koreňového systému a plochy oslnených listov.
