Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Plesnivec alpínsky

(Leontopodium alpinum)

Je to 5 - 30 cm vysoká trváca bylina, porastená hustými bielymi chĺpkami, s priamou, riedko olistenou stonkou, úzkymi kopijovitými listami, zakončenou jedným až tromi bielymi plstnatými, dvojnásobne zloženými kvetmi usporiadanými vo vrcholíku. Plody sú žltobiele nažky s chocholíkom. Rastie len na vápencovom skalnom podloží na kamenistých pôdach alpínskeho a subalpínskeho pásma. Na celom území B. T., Červených vrchov a Sivého vrchu je chránený. Je ohrozeným druhom napriek tomu, že sa vy skytuje i v iných vyšších vápencových horstvách Slovenska.

Rozdiel: Dvojklíčnolistové sú staršie ako jednoklíčnolistové.

dvojklíčnolistové:

-sú vývojove mladšie
-zárodok s dvoma klíčnymi listami -koreňová sústava s jedným hlavnym koreňom, ktorý sa rozkonáruje na bočné
-kvety väčšinou 4-až 5-početné

-jednoklíčnolistové:

-zárodok s jedným klíčnym listom
-koreňová sústava so zakrpateným hlavným koreňom tvorená zo samých adventívnych koreňov
-kvety väčšinou 3- až 5-početné
-paleontologické nálezy dokazujú, že v strednej kriede jednoklíčnolistové typy už existovali.

Dvoklíčnolistové: cievne zväzky usporiadané do kruhu (bočné,kolaterálne), 2 protistojné klíčne listy, korienok transformujúci sa na primárny koreň.
Jednoklíčnolistové: jeden klíčny list, funkciu primárneho koreňa preberajú náhradne orgány.

Medzi drevovou a lykovou časťou každého cievneho zväzku je delivé pletivo- kambium.

Jednoklíčnolistové rastliny- Jedna z dvoch hlavných skupín kvitnúcich rastlín. Obyčajne sa vyznačuje prítomnosťou len jedného klíčneho listu a kvetnými vzorcami v násobkoch troch, rovnobežnou žilnatinou listov a neschopnosťou vytvárať bunkovým delením (primárne tkanivá) tkanivá sekundárne, napríklad drevo.

Dvojkličnolistová rastlina- Člen jednej z dvoch tried kvitnúcich rastlín, ktorého semenáče sa obvykle vyznačujú dvojicou klíčnych listov a časťami kvetov usporiadaných po štyroch alebo piatich, má sieťovitú žilnatinu listov a je schopný tvoriť drevo sekundárnym (kambiálnym) bunkovým delením.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk