referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oldrich
Piatok, 3. decembra 2021
Lavíny
Dátum pridania: 31.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: katusa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 462
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 

Lavinóznosť terénu

sa určuje počtom lavín na jednotku plochy:
málo – 0–10 lavín na 100 km²
viac – 10–30 lavín na 100 km²
veľa – 30–100 lavín na 100 km²
Lavínové svahy s vyznačením lavínových dráh a lavinóznosti sú na zimných mapách, na Slovensku sú zaradené do lavínového katastra, v Alpách získame informácie v lavínovom bulletine.

POČASIE

Lavína sa spustí keď je snehová vrstva nestabilná a zaťaženie je väčšie ako odpor proti pohybu. Pri vzniku lavín majú z meteorologického hľadiska najväčší význam snehové podmienky, smer a sila vetra spoločne s priebehom teploty. Zmena počasia môže rýchlo zmeniť lavínovú situáciu aj počas túry.

Vietor

Vietor vytvára nerovnomernú snehovú pokrývku a nebezpečné snehové útvary – preveje, kliny, vankúše, ubitý doskový sneh. Vietor má výrazný priamy vplyv na tvorbu doskových lavín. Môže presúvať masy snehu a zvyšovať tak lavínové nebezpečenstvo, hlavne na záveterných stranách. Množstvo presunutého snehu rastie kvadraticky s rýchlosťou vetra. Okrem rýchlosti vetra má vplyv na množstvo presunutého snehu aj smer vetra a tvar terénu.

názov[km/h]
slabý 100

Ak fúka rýchlosťou viac ako 15 km/h môže už presúvať kyprý sneh a nad 30 km/h aj spevnený sneh. Vietor víri suchý nový sneh počas sneženia alebo krátko po ňom a prenáša ho cez hrebene hôr a ukladá ho na záveternú stranu ako záveje a vytvára podmienky pre vznik nerovnomernej snehovej pokrývky. Na záveternej strane môže byť 2–4 krát vyššia snehová pokrývka ako na náveternej strane. Cez sedlá má vietor vyššiu rýchlosť a môže transportovať viac snehu. Tam bývajú najväčšie záveje. Ak fúka vietor sneh sa môže premiestňovať aj pri peknom počasí. Vietor môže za určitých podmienok ukladať sneh aj na náveterných svahoch v žľaboch, muldách a na úpätí ostrých výšvihov.

Aj napadnutie malého množstva snehu v spojení s vetrom môže dramaticky zvýšiť miestne lavínové nebezpečenstvo. Na hrebeňoch hôr vznikajú na záveternej strane pri strmých zrázoch preveje, ktoré sa tvoria aj päť metrov. s rastom prevejov vzniká pod nimi snehový nános – klin. Preveje sa môžu po zaťažení chodcom ľahko odlomiť. Môžu sa odlomiť aj vplyvom slnka, sneženia alebo vetra a môžu byť impulzom na spustenie lavíny. Na zaoblených hrebeňoch vznikajú na záveternej strane vankúše.

Záveterným svahom na ktorých visia preveje sa vyhýbame. Najkritickejšie miesta sú kde končia snehové kliny alebo vankúše. Ak prerušíme napr. lyžami snehovú pokrývku tak lavína sa neodtrhne pod nami ale nad nami na najbližšej ostrejšej terénnej vlne a vplyvom množstva naviateho snehu vznikajú veľké lavíny.

Počas transportu vetrom sa snehové kryštály poškodzujú (strácajú až 20 % svojej veľkosti) a na náveternej strane vytvárajú na povrchu snehovej pokrývky ubitú, kompaktnú, tvrdo zlisovanú, ale krehkú snehovú vrstvu (dosku), ktorá sa môže odlomiť pri malom zaťažení. Od okolitého snehu ich rozoznáme podľa odlišného bieleho odtieňa a pri zaťažení vydávajú dutý zvuk (vum zvuky), čo poukazuje na nestabilitu dosky. Na záveternej strane sa vytvárajú mäkké dosky z previateho snehu – kliny, vankúše.
U snehových dosiek tvrdosť smerom do hĺbky ubúda a podklad často tvorí pohyblivý sneh. Snehové dosky sú častou príčinou pádu lavín a predstavujú pre osoby pohybujúce sa v zimnom teréne veľké riziko.

V teréne sa snažíme určiť smer vetra. Podľa smeru vetra môže určiť kde je naviaty sneh, náveterný a záveterný svah, množstvo premiestneného snehu, kde leží a kde nie, ako dlho je tu sneh naviaty.

Smer môžeme určiť podľa prevejov, strúng, námrazy, prekážok (skaly, stromy), rebier.

Teplota

je ďalším dôležitým činiteľom, ktorý podstatne ovplyvňuje stabilitu snehovej pokrývky. Zmena teploty má vplyv na zmenu vlastností snehu v jednotlivých vrstvách a tým aj na lavínovú situáciu.
  • relatívne rovnomerná teplota okolo −3° až −5 °C pôsobí dlhodobo priaznivo na spevňovanie rôznych vrstiev v snehovej pokrývke. Ideálne je striedanie teplôt (oteplenie počas dňa a ochladenie v noci). Vedie k odstráneniu napätí v snehovej pokrývke. Napriek tomu je nutné posúdiť južné svahy pri slnečných dňoch
  • silné oteplenie, ako to býva často na jar, zvyšuje náhle lavínové nebezpečenstvo aj keď teplota ostane pod nulou. Ak sa teplota zvýši nad nulu je nebezpečenstvo ešte vyššie. Ak sa snehová pokrývka premočí až na podklad môžu padať základové lavíny. Pozor na prvé dlhšie oteplenie nad 0 °C vo výške nad 3 000 m
  • pomalý a primeraný vzostup teploty napomáha usadzovaniu a spevňovaniu snehovej pokrývky, uvoľňuje v nej napätie a zvyšuje priľnavosť vrstiev
  • dlhotrvajúce nízke teploty (pod −10 °C) zachovajú lavínové nebezpečenstvo, napätie v snehovej pokrývke zostane, jednotlivé vrstvy sa zle spoja a môže sa tvoriť dutinová inovať. Povrchová inovať vytvára nepriaznivé podmienky pre ďalšie sneženie (vrstvy sa nespoja)
  • opätovné ochladenie a premrznutie po odmäku spevňuje snehovú pokrývku (napr. nočné ochladenie pri peknom počasí)
  • nebezpečné je prvé oteplenie po snežení za nízkych teplôt
  • pri viacdennom peknom slnečnom počasí sa vytvoria nepriaznivé podmienky pre ďalšie sneženie. Na starej snehovej vrstve sa vytvorí ľadová kôra a nový sneh sa nespojí s podkladom
  • ak na nezamrznutú pôdu začne snežiť, v snehovej pokrývke vznikne veľký teplotný spád a tým sa vytvárajú dobré podmienky pre vznik pohyblivého snehu alebo dutinovej inovate

Teplota ovplyvňuje aj premiestňovanie snehu vplyvom vetra. Pri teplotách (0–5 °C) je snehová pokrývka vetrom spevnená, pri nižších teplotách ju vietor viac premiestňuje. Najviac lavínových nešťastí podľa štatistiky pripadá na marec, čo súvisí s oteplením. Nebezpečný je aj teplý vlhký vietor – fén, ktorý spôsobuje náhly nárast teploty a tým porušenie rovnovážnych síl v snehovej pokrývke. Pri plánovaní túry nesledujeme len aktuálnu teplotu ale aj jej trend.

Oblačnosť
zabraňuje výraznejšiemu ochladeniu snehovej pokrývky. To znamená, že na jar, cez deň roztopený sneh v noci nezamrzne a už z rána má sneh malú súdržnosť.

Viditeľnosť
Pri zlej viditeľnosti nemôžeme posúdiť terén a tým určiť, či je svah bezpečný alebo nie a nemôžeme navrhnúť bezpečnú trasu. Pri zlej viditeľnosti sa vyhnúť strmým svahom.

 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.