Lavíny

ÚVOD

Lavíny sú prírodným javom v zime v horách a ľudstvo sa stretáva s nimi odjakživa. Ročne spadne na celej zemeguli viac než 1 000 000 lavín a okrem veľkých škôd pripravia lavíny len v Alpách o život priemerne viac ako 100 ľudí ročne. Kedysi mali ľudia pred lavínami veľký rešpekt a vždy sa snažili na základe získaných skúseností minimalizovať ich účinok. Lavíny boli dlho nevypočítateľné. Dnes možno pri dnešnom vedeckom poznaní relatívne dobre a presne predpovedať lavíny približne s 80% presnosťou, ale nikdy sa to nedá predpovedať na 100 %. Napriek počítačovým programom ktoré môžu spracovať tisíce rôznych dát je stále dôležitý pre vyhodnotenie údajov ľudský mozog. Nijaký počítač nemôže komplexne vyhodnotiť všetky súvislosti v konkrétnom teréne. Lavínová situácia je závislá od viacerých faktorov. Vedľa podkladu, sklonu svahu, hrúbky snehovej pokrývky má vplyv na lavíny aj množstvo nového snehu, rýchlosť a smer vetra, teplota a vlhkosť vzduchu a snehu, slnko atď. Podmienky pre vznik lavín vytvárajú teda terén, počasie, snehové podmienky. Všetky činitele pôsobia na vznik lavín spolu vo vzájomnej kombinácii.

TERÉN

Dispozícia svahu k padaniu lavín je určená hlavne sklonom, orientáciou k svetovej strane (expozícia), tvarom a členitosťou terénu, podkladom.

Sklon

Čím strmší svah, tým ľahšie sa uvoľní lavína a tým je nebezpečnejší. Lavínový svah má sklon od 25° do 60°. Pri strmšom svahu sa už väčšie množstvo snehu neudrží a pri menšom sklone nepôsobia také sily aby mohla vzniknúť lavína.
Lavína z mokrého snehu môže padnúť už pri sklone menšom ako 25°.
Dosková lavína môže padnúť už pri sklone okolo 30°.
Bodová lavína zo suchého snehu môže padnúť už pri sklone okolo 35°.
Na svahoch nad 30° sa prihodí okolo 97 % všetkých nehôd a 50 % všetkých nehôd sa prihodí pri sklone 36°–42°. Až 84 % všetkých nehôd sa prihodí na svahoch nad 35°. Už pár stupňov môže rozhodovať o lavínovom nebezpečenstve. Sklon meriame na najstrmšom mieste (min. plocha 10 × 10m). Naučiť sa odhadovať sklon svahu je dôležité, niekedy lavínová situácia neumožňuje zmerať najstrmšie miesto na svahu. Najlepšie sa sklon svahu naučíme odhadnúť používaním sklonomeru. Sklon nemusíme určovať presne na stupne, ale v závislosti od stupňa lavínového nebezpečenstva si musíme zodpovedať otázku:
Je sklon väčší ako 30°, 35°, 40°?

Keď musí me pri výstupe robiť otočky na lyžiach je svah strmší ako 30°. Strmé svahy na ktorých vyčnievajú skaly sú obyčajne strmšie ako 40°. Delenie svahov podľa sklonu:
mierne strmý 40°

Určenie sklonu svahu

1. z mapy – doma pri návrhu túry pomocou kartičiek (napr. Snow Card, Stop or Go). Priložením rastra zodpovedajúcej mierky (1:25 000 alebo 1:50 000) podľa hustoty vrstevníc určíme sklon svahu na najstrmšom mieste. Lepšie je použiť mapu 1:25 000. Určovanie sklonu svahu pomocou mapy je len informatívne.
2. sklonomerom – môžeme použiť aj kartičku Snow Card. Pri meraní sklonu priložíme na sneh v smere spádnice lyžu alebo palicu a potom priložíme sklonomer tak, aby olovnica mohla voľne visieť. Sklon odčítame na stupnici.
3. pomocou palíc I
   jednu palicu zapichneme zvisle dole a druhú priložíme vodorovne tak aby sa dotýkala svahu. Podľa toho v akej vzdialenosti je vodorovná palica vzhľadom k zapichnutej určíme sklon, viď obrázok. Pre lepšie určenie sklonu si na palici môžeme urobiť značky.
4. pomocou palíc II
   kyvadlový trik podľa M. Hubera. V smere spádnice urobíme do snehu odtlačok palice rukoväťou dole a nadvihneme palicu tak, že špička ostane v snehu. Druhú palicu uchopíme medzi dva prsty a priložíme rukoväťou k rukoväti prvej palice voľne tak, aby visela zvisle dole. Znižujeme spoločne polohu oboch palíc, pričom špička prvej palice ostáva na mieste, až sa druhá zvislá palica dotkne snehu. Miesto kde sa zapichne druhá palica, udáva strmosť. Ak sa trafí na začiatok odtlačku prvej palice je sklon svahu 30°. Ak sa zapichne smerom hore je sklon svahu menší, smerom dole väčší. U palíc dlhých 120 cm každých 10 cm smerom dole znamená pripočítať 3°. U palíc inej dĺžky si sklon svahu môžete vypočítať tu. Z výpočtu vychádza, že pre dĺžku palíc 110–140 cm môžeme na každých 10 cm pripočítať 3°. Teleskopické palice musia byť nastavené na rovnakú dĺžku.

Expozícia

Orientácia svahu k svetovej strane (expozícia) je tiež dôležitá.

Na južných (slnečných) svahoch sa v zime vplyvom tepla rýchlejšie stabilizuje snehová pokrývka. Južné svahy sú nebezpečné predovšetkým na jar. Pri oteplení dochádza k oslabeniu väzieb medzi kryštálikmi a pádu lavíny. Môžu padať predovšetkým firnové základové lavíny. Na Slovensku padá väčšina lavín na južných a juhovýchodných svahoch. Je to dané topografickími podmienkami lavinóznych terénov a prevládajúcimi severozápadnými vetrami.

Na severných (zatienených) svahoch spevňovanie snehovej pokrývky prebieha pomalšie a sú tu priaznivejšie podmienky pre vznik dutinovej a povrchovej inovate. Počet obetí v Alpách na severných lavínových svahoch je 56 %, na severovýchodných 7 % a severozápadných 7 %. Vzdaním sa túr v severnom sektore pri nepriaznivých podmienkach znížime riziko na polovicu.
Dôležitá je aj orientácia svahu k smeru vetra z hľadiska tvorenia závejov, prevejov, klinov a vankúšov.

Tvar a členitosť

Vypuklé (konvexné) svahy sú nebezpečnejšie ako vyduté (konkávne). Nebezpečné sú žľaby, kotle, muldy, lieviky lebo je tam viac expozícií a sklon stien je väčší ako sklon svahu a zároveň sa tu ukladá naviaty sneh. V skalných žľaboch sa vplyvom teplejšej skaly sneh naspodku topí a sublimuje. 80 % lavínových nehôd sa stalo blízko hrebeňa, v teréne v tvare muldy alebo v teréne s vystupujúcimi skalami. Nebezpečné sú aj veľkoplošné trávnaté svahy (hôľny reliéf) so sklonom väčším ako 30°. Relatívne bezpečné sú rebrá, hrebene a chrbty.

Podklad

Podklad terénu má tiež vplyv na tvorbu lavín. Hladký podklad a hlavne trávnaté svahy sú predpokladom na vznik základových lavín. Riedky les tiež nechráni pred lavínami. Svah porastený kosodrevinou pokiaľ ju snehová pokrývka neprevyšuje je relatívne bezpečný. Jednotlivé skaly ktoré vystupujú nad snehovú pokrývku znižujú jej pevnosť, lebo svah rozdeľujú na menšie časti a skala má vyššiu tepelnú vodivosť.

Typický lavínový terén je severný svah so sklonom 30°–40° blízko hrebeňa s množstvom čerstvo naviateho snehu.

Lavinóznosť terénu

sa určuje počtom lavín na jednotku plochy:
málo – 0–10 lavín na 100 km²
viac – 10–30 lavín na 100 km²
veľa – 30–100 lavín na 100 km²
Lavínové svahy s vyznačením lavínových dráh a lavinóznosti sú na zimných mapách, na Slovensku sú zaradené do lavínového katastra, v Alpách získame informácie v lavínovom bulletine.

POČASIE

Lavína sa spustí keď je snehová vrstva nestabilná a zaťaženie je väčšie ako odpor proti pohybu. Pri vzniku lavín majú z meteorologického hľadiska najväčší význam snehové podmienky, smer a sila vetra spoločne s priebehom teploty. Zmena počasia môže rýchlo zmeniť lavínovú situáciu aj počas túry.

Vietor

Vietor vytvára nerovnomernú snehovú pokrývku a nebezpečné snehové útvary – preveje, kliny, vankúše, ubitý doskový sneh. Vietor má výrazný priamy vplyv na tvorbu doskových lavín. Môže presúvať masy snehu a zvyšovať tak lavínové nebezpečenstvo, hlavne na záveterných stranách. Množstvo presunutého snehu rastie kvadraticky s rýchlosťou vetra. Okrem rýchlosti vetra má vplyv na množstvo presunutého snehu aj smer vetra a tvar terénu.

názov[km/h]
slabý 100

Ak fúka rýchlosťou viac ako 15 km/h môže už presúvať kyprý sneh a nad 30 km/h aj spevnený sneh. Vietor víri suchý nový sneh počas sneženia alebo krátko po ňom a prenáša ho cez hrebene hôr a ukladá ho na záveternú stranu ako záveje a vytvára podmienky pre vznik nerovnomernej snehovej pokrývky. Na záveternej strane môže byť 2–4 krát vyššia snehová pokrývka ako na náveternej strane. Cez sedlá má vietor vyššiu rýchlosť a môže transportovať viac snehu. Tam bývajú najväčšie záveje. Ak fúka vietor sneh sa môže premiestňovať aj pri peknom počasí. Vietor môže za určitých podmienok ukladať sneh aj na náveterných svahoch v žľaboch, muldách a na úpätí ostrých výšvihov.

Aj napadnutie malého množstva snehu v spojení s vetrom môže dramaticky zvýšiť miestne lavínové nebezpečenstvo. Na hrebeňoch hôr vznikajú na záveternej strane pri strmých zrázoch preveje, ktoré sa tvoria aj päť metrov. s rastom prevejov vzniká pod nimi snehový nános – klin. Preveje sa môžu po zaťažení chodcom ľahko odlomiť. Môžu sa odlomiť aj vplyvom slnka, sneženia alebo vetra a môžu byť impulzom na spustenie lavíny. Na zaoblených hrebeňoch vznikajú na záveternej strane vankúše.

Záveterným svahom na ktorých visia preveje sa vyhýbame. Najkritickejšie miesta sú kde končia snehové kliny alebo vankúše. Ak prerušíme napr. lyžami snehovú pokrývku tak lavína sa neodtrhne pod nami ale nad nami na najbližšej ostrejšej terénnej vlne a vplyvom množstva naviateho snehu vznikajú veľké lavíny.

Počas transportu vetrom sa snehové kryštály poškodzujú (strácajú až 20 % svojej veľkosti) a na náveternej strane vytvárajú na povrchu snehovej pokrývky ubitú, kompaktnú, tvrdo zlisovanú, ale krehkú snehovú vrstvu (dosku), ktorá sa môže odlomiť pri malom zaťažení. Od okolitého snehu ich rozoznáme podľa odlišného bieleho odtieňa a pri zaťažení vydávajú dutý zvuk (vum zvuky), čo poukazuje na nestabilitu dosky. Na záveternej strane sa vytvárajú mäkké dosky z previateho snehu – kliny, vankúše.
U snehových dosiek tvrdosť smerom do hĺbky ubúda a podklad často tvorí pohyblivý sneh. Snehové dosky sú častou príčinou pádu lavín a predstavujú pre osoby pohybujúce sa v zimnom teréne veľké riziko.

V teréne sa snažíme určiť smer vetra. Podľa smeru vetra môže určiť kde je naviaty sneh, náveterný a záveterný svah, množstvo premiestneného snehu, kde leží a kde nie, ako dlho je tu sneh naviaty.

Smer môžeme určiť podľa prevejov, strúng, námrazy, prekážok (skaly, stromy), rebier.

Teplota

je ďalším dôležitým činiteľom, ktorý podstatne ovplyvňuje stabilitu snehovej pokrývky. Zmena teploty má vplyv na zmenu vlastností snehu v jednotlivých vrstvách a tým aj na lavínovú situáciu.

• relatívne rovnomerná teplota okolo −3° až −5 °C pôsobí dlhodobo priaznivo na spevňovanie rôznych vrstiev v snehovej pokrývke. Ideálne je striedanie teplôt (oteplenie počas dňa a ochladenie v noci). Vedie k odstráneniu napätí v snehovej pokrývke. Napriek tomu je nutné posúdiť južné svahy pri slnečných dňoch
• silné oteplenie, ako to býva často na jar, zvyšuje náhle lavínové nebezpečenstvo aj keď teplota ostane pod nulou. Ak sa teplota zvýši nad nulu je nebezpečenstvo ešte vyššie. Ak sa snehová pokrývka premočí až na podklad môžu padať základové lavíny. Pozor na prvé dlhšie oteplenie nad 0 °C vo výške nad 3 000 m
• pomalý a primeraný vzostup teploty napomáha usadzovaniu a spevňovaniu snehovej pokrývky, uvoľňuje v nej napätie a zvyšuje priľnavosť vrstiev
• dlhotrvajúce nízke teploty (pod −10 °C) zachovajú lavínové nebezpečenstvo, napätie v snehovej pokrývke zostane, jednotlivé vrstvy sa zle spoja a môže sa tvoriť dutinová inovať. Povrchová inovať vytvára nepriaznivé podmienky pre ďalšie sneženie (vrstvy sa nespoja)
• opätovné ochladenie a premrznutie po odmäku spevňuje snehovú pokrývku (napr. nočné ochladenie pri peknom počasí)
• nebezpečné je prvé oteplenie po snežení za nízkych teplôt
• pri viacdennom peknom slnečnom počasí sa vytvoria nepriaznivé podmienky pre ďalšie sneženie. Na starej snehovej vrstve sa vytvorí ľadová kôra a nový sneh sa nespojí s podkladom
• ak na nezamrznutú pôdu začne snežiť, v snehovej pokrývke vznikne veľký teplotný spád a tým sa vytvárajú dobré podmienky pre vznik pohyblivého snehu alebo dutinovej inovate

Teplota ovplyvňuje aj premiestňovanie snehu vplyvom vetra. Pri teplotách (0–5 °C) je snehová pokrývka vetrom spevnená, pri nižších teplotách ju vietor viac premiestňuje. Najviac lavínových nešťastí podľa štatistiky pripadá na marec, čo súvisí s oteplením. Nebezpečný je aj teplý vlhký vietor – fén, ktorý spôsobuje náhly nárast teploty a tým porušenie rovnovážnych síl v snehovej pokrývke. Pri plánovaní túry nesledujeme len aktuálnu teplotu ale aj jej trend.

Oblačnosť
zabraňuje výraznejšiemu ochladeniu snehovej pokrývky. To znamená, že na jar, cez deň roztopený sneh v noci nezamrzne a už z rána má sneh malú súdržnosť.

Viditeľnosť
Pri zlej viditeľnosti nemôžeme posúdiť terén a tým určiť, či je svah bezpečný alebo nie a nemôžeme navrhnúť bezpečnú trasu. Pri zlej viditeľnosti sa vyhnúť strmým svahom.