referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Demeter
Utorok, 26. októbra 2021
Lavíny
Dátum pridania: 31.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: katusa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 462
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 

ÚVOD

Lavíny sú prírodným javom v zime v horách a ľudstvo sa stretáva s nimi odjakživa. Ročne spadne na celej zemeguli viac než 1 000 000 lavín a okrem veľkých škôd pripravia lavíny len v Alpách o život priemerne viac ako 100 ľudí ročne. Kedysi mali ľudia pred lavínami veľký rešpekt a vždy sa snažili na základe získaných skúseností minimalizovať ich účinok. Lavíny boli dlho nevypočítateľné. Dnes možno pri dnešnom vedeckom poznaní relatívne dobre a presne predpovedať lavíny približne s 80% presnosťou, ale nikdy sa to nedá predpovedať na 100 %. Napriek počítačovým programom ktoré môžu spracovať tisíce rôznych dát je stále dôležitý pre vyhodnotenie údajov ľudský mozog. Nijaký počítač nemôže komplexne vyhodnotiť všetky súvislosti v konkrétnom teréne. Lavínová situácia je závislá od viacerých faktorov. Vedľa podkladu, sklonu svahu, hrúbky snehovej pokrývky má vplyv na lavíny aj množstvo nového snehu, rýchlosť a smer vetra, teplota a vlhkosť vzduchu a snehu, slnko atď. Podmienky pre vznik lavín vytvárajú teda terén, počasie, snehové podmienky. Všetky činitele pôsobia na vznik lavín spolu vo vzájomnej kombinácii.

TERÉN

Dispozícia svahu k padaniu lavín je určená hlavne sklonom, orientáciou k svetovej strane (expozícia), tvarom a členitosťou terénu, podkladom.

Sklon

Čím strmší svah, tým ľahšie sa uvoľní lavína a tým je nebezpečnejší. Lavínový svah má sklon od 25° do 60°. Pri strmšom svahu sa už väčšie množstvo snehu neudrží a pri menšom sklone nepôsobia také sily aby mohla vzniknúť lavína.
Lavína z mokrého snehu môže padnúť už pri sklone menšom ako 25°.
Dosková lavína môže padnúť už pri sklone okolo 30°.
Bodová lavína zo suchého snehu môže padnúť už pri sklone okolo 35°.
Na svahoch nad 30° sa prihodí okolo 97 % všetkých nehôd a 50 % všetkých nehôd sa prihodí pri sklone 36°–42°. Až 84 % všetkých nehôd sa prihodí na svahoch nad 35°. Už pár stupňov môže rozhodovať o lavínovom nebezpečenstve. Sklon meriame na najstrmšom mieste (min. plocha 10 × 10m). Naučiť sa odhadovať sklon svahu je dôležité, niekedy lavínová situácia neumožňuje zmerať najstrmšie miesto na svahu. Najlepšie sa sklon svahu naučíme odhadnúť používaním sklonomeru. Sklon nemusíme určovať presne na stupne, ale v závislosti od stupňa lavínového nebezpečenstva si musíme zodpovedať otázku:
Je sklon väčší ako 30°, 35°, 40°?

Keď musí me pri výstupe robiť otočky na lyžiach je svah strmší ako 30°. Strmé svahy na ktorých vyčnievajú skaly sú obyčajne strmšie ako 40°. Delenie svahov podľa sklonu:
mierne strmý 40°

Určenie sklonu svahu

  1. z mapy – doma pri návrhu túry pomocou kartičiek (napr. Snow Card, Stop or Go). Priložením rastra zodpovedajúcej mierky (1:25 000 alebo 1:50 000) podľa hustoty vrstevníc určíme sklon svahu na najstrmšom mieste. Lepšie je použiť mapu 1:25 000. Určovanie sklonu svahu pomocou mapy je len informatívne.
  2. sklonomerom – môžeme použiť aj kartičku Snow Card. Pri meraní sklonu priložíme na sneh v smere spádnice lyžu alebo palicu a potom priložíme sklonomer tak, aby olovnica mohla voľne visieť. Sklon odčítame na stupnici.
  3. pomocou palíc I
    jednu palicu zapichneme zvisle dole a druhú priložíme vodorovne tak aby sa dotýkala svahu. Podľa toho v akej vzdialenosti je vodorovná palica vzhľadom k zapichnutej určíme sklon, viď obrázok. Pre lepšie určenie sklonu si na palici môžeme urobiť značky.
  4. pomocou palíc II
    kyvadlový trik podľa M. Hubera. V smere spádnice urobíme do snehu odtlačok palice rukoväťou dole a nadvihneme palicu tak, že špička ostane v snehu. Druhú palicu uchopíme medzi dva prsty a priložíme rukoväťou k rukoväti prvej palice voľne tak, aby visela zvisle dole. Znižujeme spoločne polohu oboch palíc, pričom špička prvej palice ostáva na mieste, až sa druhá zvislá palica dotkne snehu. Miesto kde sa zapichne druhá palica, udáva strmosť. Ak sa trafí na začiatok odtlačku prvej palice je sklon svahu 30°. Ak sa zapichne smerom hore je sklon svahu menší, smerom dole väčší. U palíc dlhých 120 cm každých 10 cm smerom dole znamená pripočítať 3°. U palíc inej dĺžky si sklon svahu môžete vypočítať tu. Z výpočtu vychádza, že pre dĺžku palíc 110–140 cm môžeme na každých 10 cm pripočítať 3°. Teleskopické palice musia byť nastavené na rovnakú dĺžku.

Expozícia

Orientácia svahu k svetovej strane (expozícia) je tiež dôležitá.

Na južných (slnečných) svahoch sa v zime vplyvom tepla rýchlejšie stabilizuje snehová pokrývka. Južné svahy sú nebezpečné predovšetkým na jar. Pri oteplení dochádza k oslabeniu väzieb medzi kryštálikmi a pádu lavíny. Môžu padať predovšetkým firnové základové lavíny. Na Slovensku padá väčšina lavín na južných a juhovýchodných svahoch. Je to dané topografickími podmienkami lavinóznych terénov a prevládajúcimi severozápadnými vetrami.

Na severných (zatienených) svahoch spevňovanie snehovej pokrývky prebieha pomalšie a sú tu priaznivejšie podmienky pre vznik dutinovej a povrchovej inovate. Počet obetí v Alpách na severných lavínových svahoch je 56 %, na severovýchodných 7 % a severozápadných 7 %. Vzdaním sa túr v severnom sektore pri nepriaznivých podmienkach znížime riziko na polovicu.
Dôležitá je aj orientácia svahu k smeru vetra z hľadiska tvorenia závejov, prevejov, klinov a vankúšov.

Tvar a členitosť

Vypuklé (konvexné) svahy sú nebezpečnejšie ako vyduté (konkávne). Nebezpečné sú žľaby, kotle, muldy, lieviky lebo je tam viac expozícií a sklon stien je väčší ako sklon svahu a zároveň sa tu ukladá naviaty sneh. V skalných žľaboch sa vplyvom teplejšej skaly sneh naspodku topí a sublimuje. 80 % lavínových nehôd sa stalo blízko hrebeňa, v teréne v tvare muldy alebo v teréne s vystupujúcimi skalami. Nebezpečné sú aj veľkoplošné trávnaté svahy (hôľny reliéf) so sklonom väčším ako 30°. Relatívne bezpečné sú rebrá, hrebene a chrbty.

Podklad

Podklad terénu má tiež vplyv na tvorbu lavín. Hladký podklad a hlavne trávnaté svahy sú predpokladom na vznik základových lavín. Riedky les tiež nechráni pred lavínami. Svah porastený kosodrevinou pokiaľ ju snehová pokrývka neprevyšuje je relatívne bezpečný. Jednotlivé skaly ktoré vystupujú nad snehovú pokrývku znižujú jej pevnosť, lebo svah rozdeľujú na menšie časti a skala má vyššiu tepelnú vodivosť.

Typický lavínový terén je severný svah so sklonom 30°–40° blízko hrebeňa s množstvom čerstvo naviateho snehu.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.