Sexuálne dysfunkcie, prostatitída

Počas posledných 10 rokov sa výrazne zvýšil záujem o problém mužskej infertility (neplodnosti). V súčasnosti sa objavuje trend ponechať rodičovstvo až na dobu po 30. roku veku, kedy už má pár vybudované ekonomické zázemie. To však nezodpovedá tzv. biologickým hodinám, teda dobe, ktorá je pre rodičovstvo optimálna. Väčšina párov dosiahne koncepciu behom jedného roka, ale asi u 15% párov sa to nedarí. V minulosti sa snaha o vyšetrenie a liečbu týkala skôr ženy, ale v súčasnosti je až u ½ infertilných párov dôležitým faktorom mužská infertilita. V ideálnom prípade vedie vyšetrenie muža k zisteniu príčiny infertility, no často zostáva pravá príčina neobjasnená.

Poruchy plodnosti môžu spôsobiť všeobecné poškodenia, ako sú poruchy výživy, hypovitaminózy, najmä nedostatok vitamínu A v potrave, rozličné toxické látky, ako alkohol, nikotín, olovo, anilín atď, ale i chemoterapia, radiácia, cirhóza pečene, bakteriálna infekcia, poranenie nervov pri operácii, predčasná ejakulácia a iné.

Pri vyšetrovaní sú dôležité všetky aspekty, ktoré môžu mať súvislosť s infertilitou ako napr. trvanie infertility, predchádzajúce tehotenstvo partnerky, metódy antikoncepcie, frekvencia sexuálneho styku (príliš častý styk znižuje koncentráciu spermií), anamnéza predčasnej či oneskorenej puberty, anamnéza operačných výkonov (najmä v oblasti panvy, hrdla moč. mechúra), pohlavne prenosné ochorenia, expozícia toxickým látkam, ionizačnému žiareniu a vysokej teplote, tiež rodinná anamnéza atď. Vyšetrenie pacienta spočíva vo fyzikálnom vyšetrení (celkové vyšetrenie + vyšetrenie genitálu) a laboratórnom vyšetrení, ktoré zahŕňa analýzu spermy podľa WHO. Základným vyšetrením je vyšetrenie spermiogramu, kedy sa vyšetruje vždy čerstvá sperma, pred odberom pacient abstinuje najmenej 5 dní, odber vzorky sa robí masturbáciou a vzorku je nutné vyšetriť do 1 hodiny. Normálne hodnoty spermy sú: objem 2-5 ml, úplné zkvapalnenie do 30 min, sperma by mala odkvapkávať kvapku po kvapke – nemali by sa tvoriť vlákna, mala by mať belavú farbu (pri dlhšej abstinencii žltkastú), pH 7.5 – 8.0, dolnou hranicou koncentrácie je 20 miliónov spermií na 1 ml spermy, teda 60 miliónov spermií na ejakulát.

Liečba infertility najčastejšie spočíva v rôznych operačných zákrokoch (najčastejšie je to varikokélektomia), liečbe medikamentami, no stále vznikajú i nové techniky asistovanej reprodukcie.

Aj keď je porucha erekcie považovaná za nie príliš závažné ochorenie, má významný vplyv na kvalitu života mnohých mužov. Často sa používa termín ,,impotencia“, ktorý ale nie je úplne presný. Porucha sa prejavuje zníženou schopnosťou alebo úplnou neschopnosťou muža napriek prítomnej apetencii a adekvátnej stimulácii uskutočniť uspokojivý pohlavný styk. Vo fáze vzrušenia stoporenie buď vôbec nevznikne, alebo sa pred imisiou penisu resp. krátko po zavedení rozplynie.

Medzi mnohé faktory spôsobujúce toto ochorenie patrí napr. deficit testosterónu, poranenie miechy, choroby mozgu (tumory, epilepsie, Parkinsonova a Alzheimerova choroba), choroby chrbtice (tumor miechy, skleróza multiplex), diabetes mellitus, poruchy prítoku arteriálnej krvi, dialýza, infarkt myokardu, mnohé imobilizujúce ochorenia, ale i niektoré lieky (znižujú libido), marihuana (znižuje hladinu testosterónu), alkohol (poškodením funkcie pečene nepriamo zvyšuje hladinu estrogénu), fajčenie cigariet a iné. Napr. Bräutigam uvádzal ako príčiny poruchy i pohlavný styk s rovnakým partnerom, ktorý sa stáva monotónny, dostavuje sa nuda, presýtenie a nedostatok záujmu; nadmerné nároky v povolaní alebo požiadavky okolia na zvýšenú výkonnosť; prílišné všeobecné telesné a duševné napätie; nadmerné jedenie a pitie a strach pred zlyhaním.
Medzi najzákladnejšie spôsoby liečby poruchy erekcie patrí farmakologická liečba, využitie podtlakových erekčných prístrojov, operačné zákroky, no ak je vylúčená organická príčina ochorenia, najlepšie je zveriť pacienta do rúk psychológa, psychiatra či sexuológa.

EJACULATIO PRAECOX - predčasnú ejakuláciu (výron semena) dosiaľ nevieme presne definovať, najčastejšie sa ale pokladá za neschopnosť muža zadržať ejakuláciu po imisii penisu dlhšie asko 2 minúty, prípadne neschopnosť muža odďaľovať výron semena tak dlho, pokiaľ jeho partnerka, ktorá je schopná vzrušenia, nedosiahne orgazmus. Rýchly predčasný výron semena môže vzniknúť pri nízkej frekvencii sexuálneho vybitia, čo sa stáva najmä neskúseným mladým mužom na začiatku heterosexuálneho zbližovania a dôsledkom býva sekundárne psychoreaktívne zlyhanie a pocit neúspechu. Toto však nie je pravá ejaculatio praecox. Predčasnú ejakuláciu môžu spôsobiť rôzne obavy alebo úzkosť, u starších mužov je vzrušivosť všeobecne slabšia, erekcia menej výdatná a ejakulácia vzniká aj pri malom vzrušení. Existuje i predčasná ejakulácia spôsobená organickým ochorením, ktorá sa lieči medikamentózne, no často sa odporúčajú i psychologické prostriedky a relaxačný autogénny tréning.

EJACULATIO RETARDATA – je opačná porucha ako predchádzajúca, teda sa stáva, že ejakulácia sa oneskoruje alebo sa vôbec nedostaví. Spôsobuje ju vek, vyčerpanie, rýchly orgazmus partnerky, vplyv bolesti alebo niektorých farmák.

Funkčné sexuálne poruchy u žien – Spontánne rozvinutie pohlavnej túžby sa označuje ako libidémia, jej chýbanie alebo znižovanie je alibidémia a jej zvýšenie je hyperlibidémia. Vyvrcholenie pohlavnej interakcie zahrnujúce motorickú i zážitkovú zložku sa nazýva orgazmia, jej chýbanie pri sexuálnej stimulácii je anorgazmia, jej zvýšenie je hyperorgazmia. Medzi poruchy patrí i vaginizmus (kŕčovité zovretie svalstva vaginálneho vchodu pri pokuse o penetráciu) a dyspareunia (bolesti pri pokuse o súlož). Porucha sexuálnej vzrušivosti sa všeobecne označuje ako frigidita, ale toto označenie sa dnes považuje za nevhodné, lebo zahŕňa negatívne hodnotenie, ktoré sa ženy nepríjemne dotýka.

Prostatitída

Prostata alebo predstojná žľaza je pevná žľaza bieloružovej farby v tvare gaštanu (4 cm široká, 3 cm vysoká a 2.5 cm hrubá), ktorá u mužov obklopuje prvý úsek močovej trubice. Je situovaná bezprostredne pod močovým mechúrom a pred konečníkom.
Prostatitída je zápal prostaty, ktorý postihuje najčastejšie mužov medzi 30. – 50. rokom života. Obvykle k nej vedie bakteriálna infekcia, ktorá sa šíri z močovej trubice. Infekcia môže, ale nemusí byť prenesená sexuálnym stykom. Prostatitída spôsobuje bolestivé pocity počas močenia a zvyšuje jeho frekvenciu, v niektorých prípadoch vyvoláva aj teploty a výtok. Pridať sa môže bolesť v podbrušku, v okolí konečníka a dolnej časti chrbtice. Niekedy sa objavuje i krv v moči.
Diagnóza sa stanovuje na základe rektálneho vyšetrenia, pri ktorom lekár hmatá prostatu prstom, pričom žľaza je pri zápale citlivá a zväčšená. K zisteniu príčiny infekcie je potrebné vyšetriť moč a sekréty získané masážou prostaty.
Na liečbu slúžia antibiotiká, ale i napriek všetkým liečebným opatreniam býva zlepšenie stavu len postupné a často dochádza k recidívam.

K zväčšeniu prostaty (benígnej hypertrofii prostaty) dochádza najčastejšie u mužov nad 50 rokov. Príznaky sa rozvíjajú postupne v závislosti na tom, ako zväčšujúca sa prostata zviera a utláča močovú trubicu, zužuje sa prúd moču a objavujú sa obtiaže pri začiatku močenia. Spočiatku dochádza k zosilneniu svalov močového mechúra, ktorý sa usiluje prekonať odpor kladený zúženou močovou trubicou. Nakoniec je ale mechúr neschopný moč pretlačiť, dochádza k jeho roztiahnutiu, ktoré vyvoláva napínanie brucha.
Pri miernejších príznakoch nie je nutné zahajovať akúkoľvek liečbu, ale ak sú závažnejšie, pristupuje sa k chirurgickému odstráneniu prostaty alebo jej časti (prostatektómia), ktorá ale vo väčšine prípadov spôsobuje sterilitu.

Rakovina prostaty má podobné príznaky ako zväčšená prostata, no často sa dostavia až bolesti v kostnom tkanive spôsobené metastázami. Ak je nádor objavený včas, prognóza je veľmi dobrá.