AKÁ MÁ BYŤ HLADINA CHOLESTEROLU V KRVI ?

Určiť hladinu „zlého cholesterolu“ je prakticky aj finančne ťažká úloha. Preto nám musí stačiť hodnota celkového cholesterolu. Ale aj okolo normálovej hladiny cholesterolu sa vedú spory. Najprv za normál sa považovala priemerná hladina cholesterolu u obyvateľstva. Neskôr prevládal názor, že za zvýšenú hladinu cholesterolu treba pokladať vtedy, ak je zvýšené riziko ochorenia srdca a ciev. Riešenie tohoto problému je veľmi náročne. Ale základným poznatkom vyplávajúci z viacerých štúdií je, že medzi hladinou cholesterolu a úmrtnosťou na infarkt srdcového svalu existuje tesný a plynulý vzťah.

Na základe poznatkov z výskumu je za normálnu hladinu cholesterolu považované množstvo 5.2 milimolu cholesterolu na 1 liter krvnej plazmy (200mg na 100ml). Hladiny v rozsahu 5.2 až 6.5 mmol/l sa považujú za zvýšené a nad 6.5 mmol/l za veľmi vysoké. Pri tejto hladine je riziko srdcovo-cievnych ochorení veľmi vysoké. Ale aj veľmi nízka hladina je nežiadúca, pretože sa zvyšuje možnosť úmrtia na iné ochorenia napr. rakovina. Takže optimálna hladina je medzi 4 až 5 mmol/l. Organizmus dospelého človeka obsahuje až 100g cholesterolu. Časť jeho potreby sa získava s potravy, ale väčšinu si organizmus syntetizuje; denne viac než 1g. Jeho hladina je udržiavaná poklesom syntézy pri príjímaní potravy. Pokožka denne vylúči približne 300mg cholesterolu ako ochrannú látku. Časť sa odbúrava činnosťou črevných baktérií, ktoré ho redukujú na koprostanol. Taktiež sa patologicky ukladá v cievach a vyvoláva atherosklerózu a v žlčových kameňoch.

KONTROLA VÝŽIVOU... ?

Redukciou používania živočíšnych tukov a zvýšenie rastlinných tukov sa dosiahnuť zníženie hladiny cholesterolu v krvi. Je to síce správne, ale efekt je minimálny. Dosiahnutý výsledok zníženia hladiny cholesterolu je približne len o 0 až 4% odlišný od predchádzajúcej hodnoty. Ale týmto spôsobom sa dá hladina cholesterolu v krvi čiastočne korigovať. Napríklad aj ochranné a antioxidačné látky, ku ktorým patrí vitamín C, vitamín E, karoteinoidy, bioflavonoidy, saponíny a mnohé ďalšie nachádzajúce sa prevažne v ovocí, zelenine, strukovinách, obilí, hubách sa podieľajú na ustálení hladiny cholesterolu v optimálnych hodnotách. Patria sem aj živočíšne výrobky ako odstredené mlieko a kvasené mliečne výrobky. Obsahujú zvláštne, tzv. n-3 mastné kyseliny s protisklerotickým účinkom.

Skúsenosti odborníkov dokazujú, že ak sa podarí uviesť do života najnovšie poznatky vedy o výžive a preventívnej medicíny, zníži sa nielen riziko kardiovaskulárnych ochorení, ale aj riziko rakoviny. To môže ovplyvniť aj celkovú kvalitu a strednú dĺžku života.