Cholesterol

Nie je to tak dávno, keď slovo cholesterol zaznelo prvý krát v našich ušiach. Pre väčšinu ľudí znie toto slovo zlovestne, pretože je s ním spätá predstava náhlej smrti, či dlhodobého vážneho ochorenia zapríčinenej infarktom srdcového svalu. No to je iba s časti pravda. Cholesterol je biologicky veľmi dôležitá látka pre náš organizmus, bez ktorej by existencia nás a celej živočíšnej ríše nebola možná. Cieľom tejto práce je podať čo najpresnejšie informácie o cholesterole o jeho význame pre organizmus, ale aj o jeho škodlivosti pre organizmus s poškodeným metabolizmom.

CHOLESTEROL PO CHEMICKEJ STRÁNKE

Po chemickej stránke cholesterol zaradujeme medzi steroly. Steroly sú steroidné alkoholy. Vyskytujú sa v živočíšnych a rastlinných bunkách ako voľné alkoholy alebo estery mastných kyselín. Cholesterol je malá molekula pripomínajúca včelí plást. Je zložený iba s atómov uhlíka, vodíka a jedného atómu kyslíka. Vďaka tejto štruktúre je vo vode dokonale nerozpustný. Príroda využila túto jeho vlastnosť, ako stavebný materiál bunkových membrán. Hydrofóbia cholesterolu nerobí bunku len vodotesnú, ale zároveň bunka nie je ovplyvňovaná zmenami okolia. Vodotesnosť je veľmi dôležitá pre správnu funkciu nervov a nervových buniek, preto aj najväčšia koncentrácia cholesterolu bola nájdená práve v mozgu a v iných častiach nervovej sústavy. Súčastne táto jeho vlastnosť organizmus ohrozuje. Napríklad, keď sa usadí na stenách ciev zásobujúcich srdce alebo mozog, môže to mať pre organizmus veľmi vážne následky.

ČO ROBÍ CHOLESTEROL NEBEZPEČNÝM

Pretože cholesterol je nerozpustný vo vode a ani v krvi, vytvorili sa špeciálne prenášače. Tieto sú tvorené s lipidov a proteínov, a preto sa aj volajú lipoproteíny. Lipoproteíny sú vo vode rozpustné kvôli ich proteínovému obalu. Ich vnútro je tvorené lipidmi a tu je miesto pre látku vo vode nerozpustnú. Podobne ako ponorky, lipoproteínmi obalený cholesterol je dopravovaný z jedného miesta v tele na druhé. Organizmus si taktiež vyvinul systém, ktorý posiela túto látku do rôznych orgánov. Bunky ju potrebujú na budovanie svojich štruktúr a na niektoré iné životne dôležité procesy, napr. na tvorbu steroidných hormónov v pohlavných žľazách a v nadobličkách. Pokiaľ je koncentrácia týchto látok v krvi normálna, všetko je v poriadku: mužské i ženské pohlavné žľazy dostávajú žiadúce množstvo cholesterolu na tvorbu pohlavných hormónov, pečeň vyrába z cholesterolu žlčové kyseliny, dôležité pre trávenie potravy a o bunky budujú s neho svoje membrány.

Ale ak sa zvýši hladina lipoproteínov v krvi, začnú sa ukladať do stien cievneho systému. Na vonkajších stenách artérií sa ukladajú tukové usadeniny, tzv. aterómy, čo nakoniec vedie k vzniku mikrozrazenín v krvi. To môže mať za následok upchatie životne dôležitej cievy. Tento výklad je veľmi zjednodušený. Lipoproteíny rozdeľujeme na HDL (High Density Lipoprotein) a LDL (Low Density Lipoprotein). Hlavnou úlohou HDL je transport cholesterolu je z tela do pečene. Je pomenovaný aj ako „dobrý cholesterol“, pretože „vyťahuje“ cholesterol s organizmu, čím znižuje jeho koncentráciu v krvi. Úlohou LDL je transport cholesterolu s pečene do miesta spotreby. LDL je známy pod pojmom „zlý cholesterol“ a to hlavne kvôli tvoreniu zrazenín v cievach. Väčšina cholesterolu je transportovaná práve LDL (niečo medzi 60% až 80%). Iba 15-20% transportuje HDL. Štúdie dokázali, že zvýšenie hladiny LDL a zníženie HDL oproti normálu zvyšuje riziko srdcového infarktu. V opačnom prípade, keď sa zvýši konc. HDL a zníži konc. LDL je riziko infarktu menšie, ale nikdy nie je nulové.

AKÁ MÁ BYŤ HLADINA CHOLESTEROLU V KRVI ?

Určiť hladinu „zlého cholesterolu“ je prakticky aj finančne ťažká úloha. Preto nám musí stačiť hodnota celkového cholesterolu. Ale aj okolo normálovej hladiny cholesterolu sa vedú spory. Najprv za normál sa považovala priemerná hladina cholesterolu u obyvateľstva. Neskôr prevládal názor, že za zvýšenú hladinu cholesterolu treba pokladať vtedy, ak je zvýšené riziko ochorenia srdca a ciev. Riešenie tohoto problému je veľmi náročne. Ale základným poznatkom vyplávajúci z viacerých štúdií je, že medzi hladinou cholesterolu a úmrtnosťou na infarkt srdcového svalu existuje tesný a plynulý vzťah.

Na základe poznatkov z výskumu je za normálnu hladinu cholesterolu považované množstvo 5.2 milimolu cholesterolu na 1 liter krvnej plazmy (200mg na 100ml). Hladiny v rozsahu 5.2 až 6.5 mmol/l sa považujú za zvýšené a nad 6.5 mmol/l za veľmi vysoké. Pri tejto hladine je riziko srdcovo-cievnych ochorení veľmi vysoké. Ale aj veľmi nízka hladina je nežiadúca, pretože sa zvyšuje možnosť úmrtia na iné ochorenia napr. rakovina. Takže optimálna hladina je medzi 4 až 5 mmol/l. Organizmus dospelého človeka obsahuje až 100g cholesterolu. Časť jeho potreby sa získava s potravy, ale väčšinu si organizmus syntetizuje; denne viac než 1g. Jeho hladina je udržiavaná poklesom syntézy pri príjímaní potravy. Pokožka denne vylúči približne 300mg cholesterolu ako ochrannú látku. Časť sa odbúrava činnosťou črevných baktérií, ktoré ho redukujú na koprostanol. Taktiež sa patologicky ukladá v cievach a vyvoláva atherosklerózu a v žlčových kameňoch.

KONTROLA VÝŽIVOU... ?

Redukciou používania živočíšnych tukov a zvýšenie rastlinných tukov sa dosiahnuť zníženie hladiny cholesterolu v krvi. Je to síce správne, ale efekt je minimálny. Dosiahnutý výsledok zníženia hladiny cholesterolu je približne len o 0 až 4% odlišný od predchádzajúcej hodnoty. Ale týmto spôsobom sa dá hladina cholesterolu v krvi čiastočne korigovať. Napríklad aj ochranné a antioxidačné látky, ku ktorým patrí vitamín C, vitamín E, karoteinoidy, bioflavonoidy, saponíny a mnohé ďalšie nachádzajúce sa prevažne v ovocí, zelenine, strukovinách, obilí, hubách sa podieľajú na ustálení hladiny cholesterolu v optimálnych hodnotách. Patria sem aj živočíšne výrobky ako odstredené mlieko a kvasené mliečne výrobky. Obsahujú zvláštne, tzv. n-3 mastné kyseliny s protisklerotickým účinkom.

Skúsenosti odborníkov dokazujú, že ak sa podarí uviesť do života najnovšie poznatky vedy o výžive a preventívnej medicíny, zníži sa nielen riziko kardiovaskulárnych ochorení, ale aj riziko rakoviny. To môže ovplyvniť aj celkovú kvalitu a strednú dĺžku života.