Dýchanie:
Kyslík je dôležitý plyn potrebný na látkovú premenu buniek a na chemické reakcie, ktoré v nich prebiehajú. Prenáša sa krvou rozpustený v plazme, ale väčšina kyslíka v krvi je viazaná na hemoglobín.
Hlavnou funkciou dýchacích ústrojov je zásobovať organizmus kyslíkom a vylučovať oxid uhličitý. Zdravý človek vdýchne za 24 hodín 10 až 14 tisíc litrov vzduchu so všetkými vonkajšími škodlivinami. Proti nim sa dýchacie orgány chránia samočistiacim mechanizmom. Druhú skupinu pľúcnych chorôb spôsobujú poruchy vo výmene plynov medzi dýchacími cestami a krvou. Pokrokom doby sa podstatne zlepšila diagnistika, prevencia a liečba väčšiny pľúcnych ochorení najmä zápaly pľúc a pľúcna bezvzdušnosť.
Dýchacia sústava:
Uskutočňuje ventiláciu a zabezpečuje niektoré druhotné funkcie ako reč, spev, fúkanie a.i.
Tvoria ju : horné dýchacie cesty, dolné dýchacie cesty a dýchnie doplňujú dýchacie svaly.
Dýchanie zahrňuje tri procesy:
- dopravu vzduchu z ovzdušia do pľúc a naopak
- výmenu dýchcích plynov medzi pľúcnymi mechúrikmi a krvou vlásočníc
- rozklad živín v bunkách, pri ktorom sa spotrebúva kyslík a vzniká oxid uhličitý
Choroby dýchacích ústrojov:
Nádcha
Prichádza buď ako krátkodobá teda akútna, alebo chronická.
Akútna nádcha (Rhinitis acuta) patrí medzi najčastejsie ochorenie horných dýchacích ciest. Vyskytuje sa buď samostatne, alebo sprevádza inú infekčnú chorobu. Vyvoláva ju viacero vírusov - najčastejšie prichádza v chladnom a vlhkom počasí. Prenáša sa nielen vzdušnou cestou pri kýchaní, ale aj dotykom s predmetmi, najmä vreckovkami. Prejavuje sa zdurenou nosovou sliznicou, ktorá natoľko sťaží dýchanie, že postihnutého donúti dýchať ústami. Trvá 7- 10 dní. Špecifický liek na nádchu doposiaľ nepoznáme, vhodné sú potné kúry. Na spriechodnenie nosových otvorov používame kvapky.
Chronická nádcha môže byť suchá, alebo ju sprevádza sekrécia. Pri suchej forme sa nevylučujú žiadne hlieny. Chorí sa sťažujú na sucho v nose, oslabený čuch a občasné krvácanie z nosa. Touto nádchou trpí až 80% astmatikou. Osobitnou formou je alergická nádcha. V súvislosti s modernými poznatkami sa ukázalo, ze pri alergickej nádcha nie je dôležité, aký alergen ju spúšťa,ale ako dlho a sústavne pacienta príznaky obťažujú a tiež ako je ovplyvnená kvalita jeho života. Preto sa začína presadzovať delenie alergickej nádchy na občasnú (intermitentnú) a trvalú (perzistujúcu). Kýchanie- je obranný reflex. Niektoré látky dráždia sliznicu nosa a tá sa bráni tým, že tvorí hlien a potom sa ho snaží vypudiť. Fajčenie teda nikotín obsiahnutý v tabaku zhoršuje opuch sliznice.
Zápal pľúc (pneumonia)
pri tomto ochorení je zápalom postihnuté pľúcne tkanivo. rozlišujeme 2 typy zápalov pľúc:
- lalokový – zachvátený je celý pľúcny lalok a zápalový proces prebieha v mechúrikoch. Postihuje osoby v každom veku. Vyskytuje sa len zriedkavo. Začína prudkou zimnicou, teplota 39 – 40 0C. Tvár je rozhorúčená, s modrastým nádychom, oči sa lesknú. Vyskytujú sa aj bolesti hlavy, dýchavica, nechuť do jedenia a opar na pere. Čoskoro sa pridruží aj suchý dráždivý kašel. Na tento zápal kedysi zomieralo veľa ľudí.
- ložiskový zápal pľúc sa začína v prieduškách, priedušničkách, dostáva sa do mechúrikov, postihuje len malý obvod pľúc. Patrí k najčastejším pľúcnym ochoreniam v každom veku, ale najmä u detí a starých ľudí. Vzniká pri oslabení organizmu námahou, prechladnutím, podvýživou.... Často komplikuje detské infekčné choroby ako osýpky. Začiatok – chýba zimnica, ale teplota vystúpi na 380C a vyššie. Trvá 4 – 7 dní a pomaly klesá. Kašeľ je spočiatku suchý, dráždivý. Diagnózu potvrdí rontgen pľúc. Chorý potrebuje pokoj na lôžku, dostatok tekutín. Pri antibiotickej liečbe len zriedkavo ohrozuje dospelých ľudí na živote. Vážnejšia situácia vzniká u detí, no najmä u starých ľudí.
Bronchitída
delí sa na: - akútnu : príznakmi je sťažené dýchanie, záchvaty kašľa s produkciou hlienu, teplota. Málokedy sa vyskytuje samostatne, zvyčajne súvisí so zápalom. Akútna bronchitída je ochorenie chrípkovej a nádchovej sezóny. Keď sa vírusové ochorenie dostane do pľúc, môže k nemu pribudnúť bakteriálna infekcia. Dôjde k zápalu slizníc dýchacích ciest, zvýši sa tvorba hlienu, ktorý upcháva dýchacie cesty. Kašeľ pomáha odstraňovať hlien a spriechodňovať pľúca, ale ruší pri spánku a spôsobuje bolesť v hornej časti hrudníka. Zvyčajne ustúpi po 2 – 3 týždňoch.
- chronickú : hlavným rozdielom medzi akútnou a chronickou bronchitídou je, že kašel s produkciou hlienu trvá dlhšie ako 3 mesiace a najmenej dva roky po sebe sa vracia. Je rozšírená u fajčiarov, najmä v strednom a staršom veku a u ľudí žijúcich v prostredí so znečisteným vzduchom.
Základom liečby je boj proti infekcii a udržiavanie priechodnosti dýchacích ciest. Bronchitíde sa nedá predísť, ale je vhodné urobiť niektoré opatrenia. Odporúča sa očkovanie proti chrípke, najmä starším osobám a ľuďom s vysokým rizikom bronchitídy, vyhýbať sa kontaktu s chorými v okolí, pravidelne si umývať ruky.
Astma Je chronické zápalové ochorenie. V súčasnosti postihuje viac deti ako dospelých. vyskytuje sa hlavne u tých ktorí trpia alergickými ochoreniami. Na otázku čo spôsobuje astmu, nie je jednoznačná odpoveď. Najčastejčími spúšťačmi sú: peľ, vírusy, niektoré lieky, prach, dráždivé vône, potraviny, zvieratá a.i. Astma je ochorenie s ktorým zvyčajne človek žije po celý život , no nie je nákazlivá. Astamtický záchvat je spôsobený opuchom sliznice, zúžením priedušiek a tvorbou hlienu. Najčastejšie príznaky: kašeľ, pískanie a chrčanie v hrudi, dýchavičnosť, tlak v hrudi. Existuje viacero stupňov astmy, od tej ľahkej až po ťažké ochorenie. V minulosti si ľudia mysleli, že astma je psychologickým ochorením, no v skutočnosti je vážným lekárskym problémom. Prevencia tvorí základnú úlohu a ovplyvňuje liečbu. Najdôležitejšie je odstrániť všetky možné spušťače.nevyhnutné je pravidelné vetranie, prostredie bez alergénov, bez kobercov, závesov, tiež sa neodporúča chovať v dome zvieratá. Liečba je zameraná na zmiernenie príznakov astmy, závisí aj od stupňa ochorenia. Vhodná je tiež klimatická liečba vo vysokohorskam prostredí s čistým vzduchom bez alergénov, tiež pobyty pri mori.
Kľúčovú úlohu zohráva prístup samotného pacienta a pravidelná kon trola a monitorovanie.Na denné sledovanie sa používa výdychometer. Podľa neho (hodnoty PEF v ktorej sa meria výdych) sa dá určit stupeň astmy, ale aj prichádzajúci astmatický záchvat. Na lepšiu orientáciu sa používajú farebné zóny , zoradené ako svetlá na semafóre. Toto monitorovanie sa robí 2krát denne. Astmatik si hodnoty zapisuje do denníka .
Astma sa veľmi často vyskytuje spolu s ochoreniami horných dýchacích orgánov ako napr.s nádchou, zápalmi stredného ucha atď. Až v ¾ sa astma vyskytuje spolu s alergiou. Astma je teda chroniké ochorenie, ktoré sa vďaka medicínskemu pokroku, dá spoľahlivo kontrolovať a tp až do takej miery, že astmatici sú v každom ohľade rovnocennými so zdravými ľudmi.
