Kokaínový typ

Zdrojom kokaínu je koka pravá, ker alebo malý strom, ktorý rastie vo vlhkom tropickom prostredí, najmä v Južnej Amerike. Dosahuje výšku až 5 metrov, má živozelené listy a zelenobiele kvety. Plody sú purpurovočervené kôstkovice. Najväčšími producentmi sú Peru, Kolumbia a Bolívia.

Prvé požitie kokaínu v dávke asi 0,1 g sa ešte nespája s príjemnými pocitmi. Väčšinou sa len zrýchli pulz, vznikajú svalové zášklby, pocit srdcovej slabosti, úzkosť, rozšírenie zreníc, bledosť, trasenie rúk až celková trieška. Pri vyššej dávke môže zlyhať krvný obeh, stratiť sa vedomie, zastaviť dýchanie a nastať smrť. Pri dlhšom užívaní kokaínu vznikne návyk na drogu. Užívatelia kokaínu majú pocit blaženosti, spokojnosti spojený s pocitom zvýšenej telesnej sily a duševnej aktivity, nepociťujú únavu a hlad. Pri vyších dávkach prichádzajú halucinácie, najmä zrakové, ale často i hmatové. Po fáze eufórie  nastupuje depresívna fáza, ktorá núti k ďalšej intoxikácii.

Kanabisový typ

Tento druh drogovej závislosti je vo svete rozšírený už asi 5 000 rokov. Ide o užívanie omamnej drogy z indickej konope, ktorá pochádza zo západných svahov Himalájí a Kašmíru. Dnes rastie v subtropickom pásme na Strednom výchde a v Amerike. Od našej konope sa líši tým, že obsahuje žliazky, ktoré sú uložené v listoch a kvetoch. Žliazky vylučujú žltkastú živicu s vysokým obsahom alkaloidov. Čistá živica z kvetov indickej konopy sa nazýva hašiš. Je to tmavá guma, ktorá sa žuje alebo sa pridáva do rôznych nápojov a pokrmov. Usušené listy a kvety z indickej konopy sa nazývajú marihuana. Po rozdrvení sa používa ako tabak do cigariet alebo fajok. 

Po prechodnom štádiu stiesnenosti prichádza štádium eufórie. Niekedy vznikajú aj zrakové a sluchové halucinácie. Po niekoľkých hodinách extázy narkoman zaspáva. Pri dlhodobom užívaní kanabisových drog vznikajú poruchy pamäti a intelektu. Chronickí narkomani bývajú apatickí, strácajú schopnosť pravidelnej spoločenskej aktivity, najmä pracovnej, uspokojujú sa s príležitostnou zárobkovou činnosťou alebo žobrú a úboho vegetujú. Citovo sú nevyrovnaní. Často sa dopúšťajú agresívnych činov a iných deliktov. V krajných prípadoch môže nastať duševná a telesná devastácia osobnosti.

Amfetamínový typ

Človek sa usiluje regulovať potrebu spánku, odpočinku či bdelosti pomocou tzv. psychostimulancií, najmä látok zo skupiny tzv. budivých amínov. Ide o látky amfetamínového typu, napr. fenmetrazín, dexfenmetrazín, ...

Použitie amfetamínov prináša spočiatku zvýšenú psychickú aktivitu, výkonnosť, pozornosť a sústredenosť. Pocit sviežosti je sprevádzaný pocitom sebaistoty až nekritickosti. Zvyšuje sa rozhodnosť, vôľa. Vzrastá fyzická výkonnosť, rýchlosť pohybu. Ustupuje pocit únavy, organizmus pracuje s prepätím síl až do úplného vyčerpania. Po vyčerpaní rezerv vznikajú tragédie, pretože stimulanciá vypínajú ochranný mechanizmus organizmu. Dopovaný stráca pocit strachu, bojazlivosti, stúpa odvaha a útočnosť. Pri predávkovaní sa zjaví napätie, nepokoj, predráždenosť, poruchy spánku, halucinácie, zmätenosť, panikárstvo, nevoľnosť, vracanie, suchosť v ústach, časté sú vražedné a samovražedné tendencie. Nadmerným užívaním amfetamínov nepochybne vzniká duševná choroba, ktorá sa prejavuje napr. chorobnou vzťahovačnosťou, žiarlivosťou, pomätenosťou, agresivitou.

Halucinogénny typ

Drogová závislosť tohto typu zahrnuje užívanie látok, ktoré vyvolávajú halucinácie, fantázie a rôzne ilúzie. Po ich požití výrazne stúpa vnímavosť na rôzne podnety z okolia a súčasne klesá schopnosť koncentrácie a koordinácie týchto podnetov.

Vynorujú sa dávno zabudnuté spomienky a zážitky a všetko spolu tvorí snové obrazy. Typické sú zmeny vnímania farieb a tvarov, ožívajú predmety, niektoré sa vnímajú neadekvátne zmyslom (napr. zvuk sa hmatá, farba sa počuje, ...). nálady sa môžu striedať od rozjarenia, stupňujúcu sa prchkosť, chorobnú zaujatosť, strach a až po depresie, ktoré môžu vyústiť aj do samovraždy.