Drogy

Drogy, ktoré sa používajú, môžeme rozdeliť asi do desiatich skupín, ktoré zároveň predstavujú typy drogovej závislosti:

1. Morfínový typ - ópium, morfín, kodeín, heroín
2. Barbiturátovo-alkoholový typ - pivo, víno, liehoviny a deriváty kyseliny barbiturovej (hypnotiká, sedatíva, analgeticko-antipyretické zmesi obsahujúce barbituráty)
3. Kokaínový typ
4. Kanabisový typ - hašiš, marihuana
5. Amfetamínový typ - fenmetrazín, psychoton
6. Katový typ
7. Halucinogénny typ - LSD, meskalín, psilocybín
8. Tabakizmus - nikotinizmus
9. Kofeinizmus - káva, čaj, kakao, kola, guaraná
10. Závislosť od analgetík a antipyretík - alnagon, dinyl

Alkoholizmus

Alkoholizmus je jednou z najrozšírenejších toxikománií. Ľudia pijú alkoholické nápoje na spríjemnenie života, hoci je to klamlivé a často nebezpečné. Stále ľahšia dostupnosť týchto nápojov, ich samozrejmé podávanie pri najrôznejších spoločenských príležitostiach, požitie alkoholu ako odľahčujúcej drogy, to všetko uľahčuje často len príjemný, niekedy aj riskantný, ale vždy umelý únik zo „šedivej" skutočnosti.

Podľa spôsobu výroby rozoznávame v zásade tri základné druhy alkoholických nápojov:

• pivo
• víno
• liehoviny

Podľa vzťahu k alkoholu rozdeľujeme ľudí na štyri skupiny:

1. abstinenti - nepijú alkoholické nápoje ani ako prostriedok smädu, ani pre ich chuť, a vôbec nie pre ich účinok. Ide o titul ťažko dosiahnuteľný. Abstinentom môžeme teda nazvať človeka, ktorý nepožil alkohol v nijakej forme a množstve najmenej tri roky. Stopercentný abstinent je teda človek, ktorý nemaškrtí ani rumové pralinky. Najčastejšie sa vyskytujú medzi deťmi do 5 - 6 rokov
2. konzumenti - pijú alkoholické nápoje na uhasenie smädu a pritom využívajú aj ich chuťové vlastnosti. Zásadoví konzumenti vypijú najviac pol litra piva denne a alkohol v krvi nepresiahne 0,3 promile.
3. pijani - pijú alkoholické nápoje nielen od smädu a pre ich chuť, ale aj pre účinky alkoholu, alebo drogy, teda preto aby si navodili príjemný stav duševnej a telesnej pohody, tzv. eufóriu.
4. Keď človek začne hľadať v alkoholickom nápoji zdroj obveselenia, úľavy, prostriedok na odstránenie duševného napätia, začína sa kratšia či dlhšie cesta, počas ktorej sa z nevinného príležitostného pijana môže vyvinúť a niekedy sa skutočne vyvinie ťažký, často až tragicky končiaci alkoholik, ktorý je už závislý od alkoholovej drogy.

Alkohol zaraďujeme medzi tzv. psychoaktívne látky, ktoré ovplyvňujú predovšetkým nervový systém. Na začiatku alkoholového opojenia vzniká u človeka stav spokojnosti a zhovorčivosti. Zvyčajne sa to navonok prejaví veselým výrazom tváre, žiarivými očami, živou mimikou a gestikuláciou, výrečnosťou, smiechom. Človek sa zbavuje zábran a pocitu viny, ľahko a rád uzatvára priateľstvá s druhými ľuďmi, či už sa to týka väčšej skupiny alebo jednotlivého partnera. Stáva sa sebavedomým, má pocit, že by ľahko prekonal všetky životné ťažkosti.

Po dlhoročnej konzumácii alkoholických nápojov, najmä liehovín, ale aj vína a piva, vznikajú u alkoholikov alkoholické psychózy. Mozog je veľmi citlivý na alkohol a jeho toxické poškodenie sa potom prejavuje v psychike človeka vznikom alkoholických duševných porúch.

Dlhotrvajúcim pitím sa znižujú intelektové schopnosti. Znižuje sa chápanie, človek ťarbavo myslí a je citovo otupený. Porušuje sa aj vštepivosť pamäti, niekedy sa celkom stráca schopnosť pamätať si súčasné i nedávno minulé udalosti. Chorí chronicky klamú, vymýšľajú si príbehy, ktorými by zaplnili medzery v pamäti. Bývajú miestne a časovo dezorientovaní. Veľmi bežná je alkoholická žiarlivosť, neodôvodnené podozrievanie, kontroly, výsluchy. Blud žiarlivosti voči partnerovi trvá i celé roky a môže byť motívom aj na vraždu. Proces môže vyústiť až do úplnej alkoholickej demencie. Celá osobnosť sa zjednodušuje, splošťuje a degraduje. Individualita sa rozpúšťa v litroch alkoholu, ostáva zvädnutý jedinec, indivíduum.

Tabakizmus

Fajčenie tabaku, najmä fajčenie cigariet je dnes najrozšírenejší návyk ľudstva. Stalo sa nielen spoločenským, ale predovšetkým veľmi aktuálnym zdravotníckym problémom. V poslednom čase sa v domácej i zahraničnej zdravotníckej literatúre publikovalo mnoho poznatkov poukazujúcich na škodlivý vplyv fajčenia na ľudské zdravie, najmä ak ide o fajčenie nadmerné a dlhodobé.

Fajčenie spôsobuje:

• ochorenie srdca aciev
• ochorenia dýchacích ciest
• ochorenia tráviacich ústrojov
• rakovina pľúc apriedušiek
• rakovina močového mechúra, ...

fajčiarov možno rozdeliť do troch skupín:

1. príležitostní fajčiari, ktorí fajčia výhradne pri určitých príležitostiach, napr. pri káve, sledovaní televízneho programu a pod. tomuto spôsobu sú verní celý život.
2. návykoví fajčiari nie sú od nikotínu fyzicky závislí. Cigareta má pre nich najmä psychostimulačný účinok.
3. toxikomani sú najťažší fajčiari, u ktorých vznikla psychosomatická závislosť od nikotínu. Fajčia pri akejkoľvek príležitosti, nedokážu si život bez cigarety predstaviť, fajčia aj napriek zákazu lekára. Mávajú silný abstinenčný syndróm.

Kofeinizmus

Popri alkoholizme a fajčení tabaku je najrozšírenejšou toxikomániou kofeinizmus, hoci nie je tak závažný a nebezpečný.

Kofeín je alkaloid, ktorý sa pokladá za najlepšiu psychostimulačnú látku. Deväť kávových zŕn dodá šálke kávy 0,1 - 0,15 g kofeínu. Požitím takejto dávky sa zvyšuje psychická aktivita, odstraňuje sa únava, predlžuje sa schopnosť vykonávať vyčerpávajúci prácu a zvyšuje sa schopnosť koncentrácie. Vyššie dávky (okolo 0,2 - 0,5 g) kofeínu spôsobujú zvýšenú dráždivosť, nervozitu, neschopnosť koncentrácie, závraty, trasenie celého tela i končatín, sťažené dýchanie, poruchy srdcového rytmu, bolesti srdca, úzkosť, nepokoj, nespavosť, niekedy aj prechodné psychické poruchy a halucinácie. Vo veľkých dávkach pôsobí kofeín ako jed, spôsobujúci kŕče. Smrteľná dávka sa odhaduje asi na 10 g kofeínu, čo je množstvo nachádzajúce sa asi v 50 šálkach kávy. Nízke dávky kofeínu (do 0,05 g) zvyšujú ospalosť a účínok analgetík. Preto sa kofeín používa v medicíne ako zložka viacerých druhov liekov s protibolesťovým účinkom (napr. Algena, Alnagon, Dinyl, Sedolor, a pod.).

U žien, ktoré dlhodobo pijú veľké množstvo čiernej kávy klesá plodnosť a môže vzniknúť aj úplná sterilita. Z ostatných prejavov nadmerného pitia kávy treba uviesť časté bolesti hlavy, zvýšený krvný tlak, nechuť do jedenia, ranné vracanie, bolesti vnútorných orgánov, niekedy aj psychické zmeny (depresie).

Kofeín je alkaloid, ktorý sa získava zo šiestich rastlín rastúcich v rôznych oblastiach sveta (kávovník, čajovník, kakaovník, kolovník, yerba a guarana).

Guarana je najmenej rozšírenou kofeínovou drogou. Jej zdrojom je liana Paullinia cupana, ktorá rastie v povodí Orinoca. Zo semien sa pripravuje Pasta guarana, ktorá obsahuje kofeín

Základné typy drogovej závislosti

Morfínový typ

Tento typ drogovej závislosti je odvodený od morfia, hlavnej účinnej látky ópia. Ópium je zaschnutá šťava z nezrelých makovíc, ktorá obsahuje vyše 20 alkaloidov, napr. morfium, narkotín, papaverín, kodeín a pod.

Podľa údajov sa po príslušnej dávke ópia mení vedomie a súčasne sa stráca pocit duševnej a telesnej bolesti. Ľuďom s dobrou živou predstavivosťou poskytuje ópium fantastické vízie. Na konci ópiového opojenia fajčiar zaspáva. Po niekoľkých hodinách sa zobudí s „opicou" rôznej intenzity. Vytriezvenie nie je len návratom do pôvodného stavu, ale aj vychýlením do opačnej, nepríjemnej polohy, čo núti toxikomana, aby sa čo najrýchlejšie opäť intoxikoval. Príznačné pre fajčiarov ópia je ticho a nehybný pokoj, v ktorom môžu vychutnávať svoje krátko trvajúce blaho.

Heroín je ďalší derivát ópia. Dnes sa pokladá za jednu z najnebezpečnejších návykových látok vôbec. Po injekcii heroínu do žily vzniká pocit príjemného opojenia, nezáujmu o okolie a pocit bezbolestnosti. Medzi negatívne dôsledky chronického heroinizmu patrí nechuť do jedenia, zápcha a rozličné ďalšie telesné ťažkosti. Heroinista je schopný zabiť človeka, len aby získal finančnú čiastku na nákup heroínu.

Kokaínový typ

Zdrojom kokaínu je koka pravá, ker alebo malý strom, ktorý rastie vo vlhkom tropickom prostredí, najmä v Južnej Amerike. Dosahuje výšku až 5 metrov, má živozelené listy a zelenobiele kvety. Plody sú purpurovočervené kôstkovice. Najväčšími producentmi sú Peru, Kolumbia a Bolívia.

Prvé požitie kokaínu v dávke asi 0,1 g sa ešte nespája s príjemnými pocitmi. Väčšinou sa len zrýchli pulz, vznikajú svalové zášklby, pocit srdcovej slabosti, úzkosť, rozšírenie zreníc, bledosť, trasenie rúk až celková trieška. Pri vyššej dávke môže zlyhať krvný obeh, stratiť sa vedomie, zastaviť dýchanie a nastať smrť. Pri dlhšom užívaní kokaínu vznikne návyk na drogu. Užívatelia kokaínu majú pocit blaženosti, spokojnosti spojený s pocitom zvýšenej telesnej sily a duševnej aktivity, nepociťujú únavu a hlad. Pri vyších dávkach prichádzajú halucinácie, najmä zrakové, ale často i hmatové. Po fáze eufórie  nastupuje depresívna fáza, ktorá núti k ďalšej intoxikácii.

Kanabisový typ

Tento druh drogovej závislosti je vo svete rozšírený už asi 5 000 rokov. Ide o užívanie omamnej drogy z indickej konope, ktorá pochádza zo západných svahov Himalájí a Kašmíru. Dnes rastie v subtropickom pásme na Strednom výchde a v Amerike. Od našej konope sa líši tým, že obsahuje žliazky, ktoré sú uložené v listoch a kvetoch. Žliazky vylučujú žltkastú živicu s vysokým obsahom alkaloidov. Čistá živica z kvetov indickej konopy sa nazýva hašiš. Je to tmavá guma, ktorá sa žuje alebo sa pridáva do rôznych nápojov a pokrmov. Usušené listy a kvety z indickej konopy sa nazývajú marihuana. Po rozdrvení sa používa ako tabak do cigariet alebo fajok. 

Po prechodnom štádiu stiesnenosti prichádza štádium eufórie. Niekedy vznikajú aj zrakové a sluchové halucinácie. Po niekoľkých hodinách extázy narkoman zaspáva. Pri dlhodobom užívaní kanabisových drog vznikajú poruchy pamäti a intelektu. Chronickí narkomani bývajú apatickí, strácajú schopnosť pravidelnej spoločenskej aktivity, najmä pracovnej, uspokojujú sa s príležitostnou zárobkovou činnosťou alebo žobrú a úboho vegetujú. Citovo sú nevyrovnaní. Často sa dopúšťajú agresívnych činov a iných deliktov. V krajných prípadoch môže nastať duševná a telesná devastácia osobnosti.

Amfetamínový typ

Človek sa usiluje regulovať potrebu spánku, odpočinku či bdelosti pomocou tzv. psychostimulancií, najmä látok zo skupiny tzv. budivých amínov. Ide o látky amfetamínového typu, napr. fenmetrazín, dexfenmetrazín, ...

Použitie amfetamínov prináša spočiatku zvýšenú psychickú aktivitu, výkonnosť, pozornosť a sústredenosť. Pocit sviežosti je sprevádzaný pocitom sebaistoty až nekritickosti. Zvyšuje sa rozhodnosť, vôľa. Vzrastá fyzická výkonnosť, rýchlosť pohybu. Ustupuje pocit únavy, organizmus pracuje s prepätím síl až do úplného vyčerpania. Po vyčerpaní rezerv vznikajú tragédie, pretože stimulanciá vypínajú ochranný mechanizmus organizmu. Dopovaný stráca pocit strachu, bojazlivosti, stúpa odvaha a útočnosť. Pri predávkovaní sa zjaví napätie, nepokoj, predráždenosť, poruchy spánku, halucinácie, zmätenosť, panikárstvo, nevoľnosť, vracanie, suchosť v ústach, časté sú vražedné a samovražedné tendencie. Nadmerným užívaním amfetamínov nepochybne vzniká duševná choroba, ktorá sa prejavuje napr. chorobnou vzťahovačnosťou, žiarlivosťou, pomätenosťou, agresivitou.

Halucinogénny typ

Drogová závislosť tohto typu zahrnuje užívanie látok, ktoré vyvolávajú halucinácie, fantázie a rôzne ilúzie. Po ich požití výrazne stúpa vnímavosť na rôzne podnety z okolia a súčasne klesá schopnosť koncentrácie a koordinácie týchto podnetov.

Vynorujú sa dávno zabudnuté spomienky a zážitky a všetko spolu tvorí snové obrazy. Typické sú zmeny vnímania farieb a tvarov, ožívajú predmety, niektoré sa vnímajú neadekvátne zmyslom (napr. zvuk sa hmatá, farba sa počuje, ...). nálady sa môžu striedať od rozjarenia, stupňujúcu sa prchkosť, chorobnú zaujatosť, strach a až po depresie, ktoré môžu vyústiť aj do samovraždy.

Halucinogénnou drogou sú napr.:

• meskalín
• bufotenín
• LSD

Katový typ

Tento typ drogovej závislosti je pomenovaný podľa kríka alebo malého stromčeka kata jedlá, ktorý sa pestuje vo východnej Afrike a v južnej Arábii. Používajú sa najmä mladé listy, puky a zelené výhonky, ktoré sa žujú alebo pijú vo forme nálevu. Katové listy obsahujú alkaloidy katín, katinín a katidín, ďalej živice, triesloviny, vosky, minerálne látky, cukry a éterické oleje.

V menších dávkach majú alkaloidy katy povzbudivé účinky, podobne ako káva alebo čaj. Pomerne rýchlo prichádza spokojnosť, človek sa stáva veselším, zabúda na starosti, únavu a hlad. Bojazliví ľudia sú odvážnejší a mlčanliví zhovorčivejší, oplývajú nápadmi, živšie gestikulujú, hoci do určitej miery neusporiadane. Pri vyšších dávkach sa zjavujú depresie, únava a poruchy spánku. Dlhšie užívanie drogy zapríčiňuje výrazné orgánové poruchy: zápaly sliznice ústnej dutiny, zápaly žalúdka, postupnú degeneráciu žalúdkovej a črevnej sliznice, obmedzené vylučovanie žalúdočnej šťavy, ...

Poškodzuje sa srdce a cievy, vyvíja sa apatia a neschopnosť sústrediť sa, postihnutí ľudia sú ako vo sne, strácajú zmysel pre reálny život a povinnosť, klesá ich fyzická aktivita. Nemajú chuť do jedenia, chudnú a celkovo telesne i duševne chátrajú.

Závislosť od analgetík a antipyretík

Lieky s protibolestným a protihorúčkovým účinkom (analgetiká a antipyretiká) sa tiež veľmi zneužívajú a stávajú sa predmetom toxikománie.

Vznikajú prechodné psychotické stavy s halucináciami. Známy je dráždivý efekt tohto lieku na tráviace ústroje: bolesti žalúdka, nevoľnosť, vracanie. Pri dlhodobom užívaní sa môže poškodiť sliznica žalúdka, ktorá začne mierne krvácať. Niekedy sa môže aktivovať žalúdkový vred. Nadužívanie môže zapríčiniť aj bolesti hlavy, poruchy reči, opuchy tváre, nadmerné potenie, hučanie v ušiach, závraty, ekzém, málokrvnosť (anémiu) a zvýšenú krvácavosť.

Pri zneužívaní fenacetínových preparátov (dinyl, vicedrin, ...) niekedy vznikajú depresívne stavy, poruchy pamäti, prejaví sa náladovosť a neschopnosť sústrediť sa. Medzi abstinenčné príznaky pri náhlom vysadení týchto liekov patria bolesti hlavy, svalové zášklby, vnútorný nepokoj, trasenie, poruchy spánku, halucinácie, depresie a úzkostné stavy, ďalej tráviace ťažkosti. Vo vysokých dávkach vyvoláva fenacetín zmeny krvného farbiva, prípadne málokrvnosť a poškodenie obličiek, ktoré môže zapríčiniť urémiu.

Aminofenazónové preparáty pri dlhom užívaní spôsobujú poruchy krvotvorby, charakterizované najmä nedostatkom bielych krviniek, ktoré organizmus potrebuje na obranu proti choroboplodným zárodkom.

Účinky analgetík a antipyretík sa vzájomnou kombináciou zosilňujú. Preto nadmerná spotreba voľne dostupných liekov prináša so sebou zvýšené riziko výskytu spomínaných toxických alebo alergických prejavov, či prejavov liekovej závislosti.