Vlky

Vlky a iné psovité šelmy

Vlky, kojoty, šakaly a líšky patria medzi psovité šelmy. Sú to silné, rýchle a inteligentné mäsožravce, ktoré často lovia vo svorkách. Vlky patria do skupiny psovytých šeliem. Patrí sem vlk dravý, vlk červený a vlk hrivnatý. Ako aj kojot a dingo, africký pes hienovitý, ázijský kuon hôrny, psík medviedikovitý, pes pralesný, 4 druhy šakalov a asi 20 druhov líšok - spolu so stovkami plemien domácich psov. Tie boli pravdepodobne vyšlachtené so skrotených vlkov asi pred 10 000 rokmi.

Znaky lovca

Všetci príslušníci čeľade psovitých sú mäsožravý. Živia sa lovom alebo požieraním zdochlín. Ak sú veľmi hladní, zožerú čokoľvek, dokonca aj bobule a iné ovocie. Majú bystré zmysly vrátane ostrého zraku, vynikajúceho sluchu a čuchu. Ich Pred začiatkom lovu sa vlky zvolávajú hlasitým zavýjaním. Takto varujú vlky zo susedných oblastí aby nevstupovali na ich teritórium. Dlhé, silné nohy, ktoré im pomáhajú pri rýchlom behu a vytrvalej štvanici, majú nezaťahovateľné pazúry, dôložité pri odraze a uchopení koristi. Dlhými, ostrými zubami trhajú a hryzú mäso.

Vlčie zvyky

Vlk dravý, ktorý je zo všetkých druhov najznámejší, je rozšírený po celej Severnej Amerike, v časti Európy, na Strednom východe a v S. Azii. Uprednostňuje lesy, môže však prežiť v horách, na stepiach a dokonca aj na púšťach. Vlk červený je nesmierne vzácny a jeho výskyt sa obmedzuje na malú oblasť na juhozápade Severnej Ameriky. Vlk hrivnatý, ktorý viac pripomýna nohatú líšku, žije v stepných oblastiach v strede Južnej Ameriky.

Lov vo svorke

Mnohé druhy psovitých šeliem, najmä vlky, Kuony a psy hyenovité, lovia spoločne s inými príslušníkmi svojho druhu. Taká skupina sa nazýva svorka. Svorka uloví oveľa väčšiu koisťnež jednotlivec. Svorka Vlkov uloví aj dospelého losa vysokého 2m. V každej svorke je dominantný vodca (alfa samec) alebo vodca, ktorý dostáva najlepšiu potravu a v období párenia sa pári so samicami.

Rozmanitá korisť

Iné druhy psovitých šeliem lovia a žijú osamote alebo so svojím partnerom.

Lovec sa stáva korisťou

Vlky bývali dlho postrachom, a preto ich ľudia lovili. V skutočmosti však vlky napadnú človeka, len keď sú ohrozené alebo extrémne hladné. Mnohé druhy sú prenasledované a ohrozené. Ľudia ich strieľajú, trávia a chytajú do pascí, pretože im lovia dobytok. Niektoré líšky stále lovia pre kožušinu.

Šakaly bývajú mylne považované za zdochlinožravce. V skutočnosti lovia živú korisť - žaby, ješterice a myši a niekedy aj malé antilopy a mláďatá zebier. Menšie druhy psovitých šeliem obvykle lovia menšiu korisť. Väčšina líšok sa živí myšami, hrabošmi, žabami, vtákmi, vajciami a hmyzom. Fenek, najmenšia líška s obrovskými ušami, žije na sahare a púštiach stredného východu, kde sa živí malými chrobákmi, pavúkmi, koníkmi a červami.

VLK je divá psovitá šelma. VLK (Canis lupus) žije v studených oblastiach severnej pologule a je najväčším príslušníkom psovitých, s výnimkou niektorých domácich plemien. Váži viac ako 50 kg, pri výške 100-120 cm. Telo má pokryté hustou srsťou, uši okrúhle a oči šikmé. Nohy sú veľké, chvost ovisnutý, dlhý a dostatočne osrstený. Dĺžka chvosta je niekedy až 45 cm. Vlky žijú v opustených krajoch a na lov vychádzajú zvyčajne v noci. Lovia vysokú zver, zajace a iné zvieratá. V zime sa združujú do svoriek, v ktorých obvykle prevládajú samce, robia však všetko spoločne. V čase hladu sa živia aj zdochlinami, korienkami rastlín a bobuľami. Mimo zimného obdobia žijú v pároch, vytvárajú tzv. trvalé páry. Mláďatá, ktoré sa rodia na jar a je ich približne 6, ostávajú s rodičmi najmenej rok. Tam kde sú vlky prenasledované, stávajú sa ostražitými a často sa vedia vyhnúť nástrahám, pascám, poľovníkom a psom.