Prvohory

Prvohory (paleozoikum) sú vlastne dvoma samostatnými celkami, ktoré (vzhľadom na kontinuitu historického vývoja organizmov) tradične spájame do jednej éry. Počas starších prvohôr (kambria až devónu) prebehlo v zemskej kôre niekoľko horotvorných procesov, ktoré rozšírili plochu pevninských blokov a čiastočne ich i spojili do väčších kontinentov. Súčasné kontinenty južnej pologule a Indie boli spojené do jedného kontinentu nazývaného Gondwana.

V starších prvohorách sa už celkom bežne vyskytovali bezstavovce. Trilobity sa objavili už v kambriu. Neskôr dochádza k rozšíreniu mäkkýšov a kôrovcov. Prvé bezčeľustné stavovce podobné rybám sa objavili v ordoviku. V silúre život prenikol na súš, objavili sa prvé suchozemské rastliny, v devóne aj prvý suchozemský hmyz a obojživelníky.

Nové horotvorné procesy značne zmenili na začiatku mladších prvohôr (v karbóne) konfiguráciu pevnín a morí. Vplyvom mnohých rozsiahlych poklesov zemskej kôry vznikli plytké jazerné a morské (šelfové) panvy bohato osídlené hustou vegetáciou a živočíchmi. V perme začali vznikať rozličné formy plazov, z rastlín dominovali paprade a ihličnaté lesy. Nahromadením rastlinnej hmoty vznikli sloje čierneho uhlia (odtiaľ názov útvaru - karbón). V spodných uloženinách mladších prvohôr Gondwany sa našli stopy zaľadnenia.


Druhohory

Druhohory (mezozoikum) sú érou relatívneho horotvorného pokoja. Namiesto horotvorných pohybov sa uplatňujú miestne poklesy, ktoré sa prejavili prenikaním mora na pevninu. Na konci permu a na začiatku triasu existoval celosvetový kontinent - Pangea. Ten sa počas druhohôr opäť rozpadal na menšie kontinenty, ktoré sa od seba postupne vzďaľovali. Vznikal Atlantický a Indický oceán.

Druhohory sa nazývajú aj obdobím plazov. V triase sa objavili dinosaury a už aj prvé menšie cicavce. Jura je charakteristická práve masovým rozšírením a obrovskou diverzitou dinosaurov. Objavil sa už aj prvý predok vtákov - Archaeopteryx. Z rastlín sa vyskytovali hlavne papraďové a ihličnaté lesy, v kriede sa vyskytli prvé krytosemenné rastliny. Obdobie druhohôr sa končí katastrofickým masovým vymieraním.


Treťohory

Novým horotvorným procesom vo vrchnej kriede končí éra druhohôr a začína éra treťohôr. Ponorené okraje pevnín sa zdvíhali nad morskú hladinu a z morí sa vynárali chrbty nových pohorí. V Európe vzniká súvislý horský pás Pyreneje-Alpy-Karpaty-Dináre, v Ázii Kaukaz, Himaláje a i., v Severnej Amerike Kordillery, v Južnej Amerike Andy atď. Rozloženie pevnín a morí nadobúda v podstate podobu, akú poznáme v súčasnosti. V rastlinstve a živočíšstve treťohôr nastali ďalšie výrazné zmeny, najmä čo sa týka rozšírenia rôznych foriem cicavcov. Preto sa treťohory (kenozoikum - spolu so štvrtohorami) nazývajú aj érou cicavcov. Objavili sa prvé primáty.


Štvrtohory

Štvrtohory sú geologicky súčasťou treťohôr, preto sa niekedy s treťohorami spájajú do jednej éry nazývanej kenozoikum. Konfigurácia pevnín a morí dosiahla dnešný stav. Zvláštnosti štvrtohôr, ktoré z praktického hľadiska zdôvodňujú ich osamostatnenie, je zaľadnenie v pleistocéne, ktoré značne ovplyvnilo rastlinstvo a živočíšstvo severnej pologule a rozšírenie človeka. Človek sa najmä v mladších štvrtohorách (v holocéne) stáva významným činiteľom v prírode.

Stratigrafická tabuľka

Vývoj zemskej kôry prechádza kvalitatívne odlišnými etapami - érami, ktoré na seba plynule nadväzovali, ale navzájom sa odlišovali. Rozmedzím medzi týmito etapami sú obdobia veľkých zmien zemského povrchu, spôsobených vývojom vnútorných častí zemského telesa. Tieto zmeny vyvolávajú nielen geografické premeny zemského povrchu, ale podmieňujú aj zmeny v biosfére. Rozlišujeme päť alebo šesť takých veľkých ér. Pre praktickú potrebu sa éra delí na menšie časové úseky - útvary. Zoradením všetkých ér a útvarov podľa časovej postupnosti vzniká stratigrafická tabuľka - akýsi geologický kalendár, do ktorého zaraďujeme všetky zmeny zemského povrchu aj biosféry.