Medveď ľadový (URUS MARITIMUS)

Hrozivo pôsobiaci medveď ľadový je tretou najväčšou sucho zemskou šelmou na svete. Ľadové medvede sú pre život v ľadových pustinách výborné vybavene. Sú neuveriteľné silne, mrštné a na svojich mierne ohnutých končatinách s osrstenými chodidlami sa pomaly , ale vytrvalým a istím krokom vydávajú na veľké vzdialenosti. Tento gigant žije v oblastiach večným snehom, od územia okolo severného pólu až po južný okraj arktických oblasti. S obľubou vyhľadáva územia s otvorenou vodnou plochou alebo súvislé pásy pobrežia. Väčšinu dna trávy hľadaním potravy , za ktorou niekedy musí putovať aj niekoľko desiatok kilometrov. Tieto medvede sú však obratne, dokážu vyšplhať po takmer kolmej skale a preskočiť až štvormetrové diery v lade. Dokáže zdvihnúť rýchlosťou až 40 km/h, ak ho k tomu prinútia okolnosti. Takýto beh ho veľmi vyčerpá. Zvyčajne chodí rýchlosťou 3- 6,5 km/h. Je spomedzi medveďov najlepší plavec. Plavá rýchlosťou asi 10 Km/h. Predne končatiny používa ako vesla a zadne necháva len tak voľne splývať za svojim telom. S otvorenými očami a s uzavretými nozdrami sa dokáže potápať do hĺbky až 2 metre. Pod vodou výdrži 2 minúty.

Najčastejším spôsobom obživy ľadových medveďov je lov a ich hlavnou korisťou sú tulene. Pretože tulene neustále menia svoje stanovište, musia za nimi medvede cestovať z miesta na miesto, aby sa uživili. Medveď číha na tulene pri dýchacích otvoroch v lade alebo sa k nim opatrne zakráda, keď ležia na snehu. Ľadové medvede majú veľmi dobre vyvinutí čuch. Sú schopne zaveriť mŕtvu veľrybu na vzdialenosť 30,00 km a úkryty tuleňov nájdu, aj keď ležia v hĺbke 1 m pod snehom. Najčastejšou korisťou sú pravé tulenie mláďaťa, ktoré sa ukrývajú pod snehom. Tam ich do vyhrabaných dutím ukrývajú ich matky. Medveď potom malé tuleniki zabíja mohutným úderom do lebky a z uloveného jedinca zožerie iba vnútornosti, kožu a tuk. S postupujúcim letom sa medvede zdržiavajú na pobrežiach, kde hľadajú zdochliny veľrýb a mrožov. Počas leta, keď v tundre sa topí sneh žerie aj rôzne bobule. Pri love si musí zakryť svoj čierny ňufák labou, aby ho predčasne nespozorovala korisť. lebo za dobrej viditeľnosti je ho vidieť až na vzdialenosť 10 km.

Medvedie pytač sa začínajú ihneď s nástupom jari, najintenzívnejšie sú v apríli. Samce vtedy podnikajú dlhé výpravy a hľadajú samice, ktoré už v tomto čase nevodia mláďaťa. Samice rodí s pravidla raz za tri roky. V novembri a decembri si každý medveď vyhrabáva v snehu alebo v zemi svoj brloh. Svoje úkryty väčšinou umiestňujú na južné svahy, na ktoré severný vietor navŕši veľké množstvo snehu. Sú hlboké asi 1m a široké 1,5m. Najviac čašu v nich trávia gravídne medvedice. Snehové steny brloha pôsobením teplého dychu medvedice zľadovatejú a tým udržiavajú teplo. Mláďaťá sa rodia v novembri a decembri. Sú pomerne malé, asi ako potkan, väzia okolo 450- 900g. rodia sa holé, slepé a pretože po narodení potrebujú teplotu okolo 18°C pridržiava si ich matka labou na svojom kožuchu. Medveď ľadový sa vyskytuje na najužšom okraji arktického ľadového pásma, v Grónsku, na pobreží severnej Ameriky a Ruska. Na všetkých územiach, kde medveď žije je zákonom chránený, jeho lov sa kontroluje. Po druhej sv. vojne došlo k poklesu populácie na zhruba 1000 exemplárov. Súčasný stav sa odhaduje ma 40 000 tisíc.

Telesné rozmery:

• Výška: 1,35 v najvyššom bode trupu výška vzpriameného tele. 2,4- 3,3 m
• Dĺžka tela. 2,5 m hmotnosť: samec 400- 600 kg, samica 300- 400kg
• Rozmnožovanie.
  Pohlavná dospelosť: v 3- 5 roku Obdobie parenia: od konca marca do začiatku júna
  Dĺžka gravidity: 7- 8 mesiacov počet mláďat: zvyčajne 2 mláďaťa
• Spôsob života
  Správanie: samotár, občas v skupinkách pri požieraní zdochlín
  Potrava: tulene, zdochliny aj rastliny Dĺžka života: neznáma