Kmeň: Koreňonožce

Koreňonožce (Rhizopoda) sa pohybujú pre ne typickým spôsobom (amébovitým pohybom), pomocou výbežkov cytoplazmy označovaných ako panôžky - pseudopodie. Niektoré morské koreňonožce tvoria vápenaté alebo kremičité schránky, sladkovodné druhy tvoria často rôsolovitý obal. V cytoplazme býva jedno jadro, ak je ich viac, sú navzájom rovnocenné. Prítomné sú potravové aj pulzujúce vakuoly. Potravu prijímajú pomocou panôžok procesom fagocytózy. Potravou voľne žijúcich druhov sú baktérie, riasy, jednobunkové živočíchy a pod. Koreňonožce sa rozmnožujú väčšinou delením, niektoré pučaním alebo rozpadom. Morské a cudzopasné druhy sa môžu rozmnožovať aj pohlavne.

Koreňonožce žijú v sladkej i slanej vode, vo vlhkej pôde a množstvo druhov je cudzopasných. Parazity žijú hlavne v tráviacom ústrojenstve bezstavovcov aj stavovcov. Mnoho sladkovodných koreňonožcov má vo svojej bunke symbiotické baktérie, sinice alebo jednobunkové riasy.

Pelomyxa palustris má bunky veľké až 5 mm. Tento voľne žijúci druh je zaujímavý tým, že vo svojej cytoplazme nemá mitochondrie ale symbiotické baktérie, ktoré plnia funkciu mitochondrií. Považuje sa preto za živý dôkaz endosymbiotickej teórie vzniku eukaryotickej bunky (pozri vyššie).

V nepriaznivých podmienkach tvoria cysty, ktoré sú vetrom a vodou roznášané na veľké vzdialenosti, a preto je väčšina druhov rozšírená po celom svete.

Trieda: Meňavky

Najznámejšou triedou koreňonožcov sú meňavky (Amoebina). Meňavky netvoria schránky. Častým voľne žijúcim druhom je meňavka veľká (Amoeba proteus), ktorá dosahuje veľkosť až 1 mm.

Skôr ako bol známy mikroskop, niektoré veľké druhy meňaviek sa dalo vidieť aj voľným okom. Linné, ako jeden z prvých systematikov, ktorí zbierali, identifikovali a pomenúvali živé organizmy, zaradil všetky voľným okom viditeľné jednobunkovce do rodu Chaos. Dnes sa do rodu Chaos zaraďujú už len niektoré druhy pomerne veľkých meňaviek.

Voľne žijúcim druhom je Naegleria fowleri. Niektoré jej kmene sú pre človeka nebezpečné, pretože sa z vody (na kúpaliskách, v prírodných jazierkach) môže cez čuchovú sliznicu a čuchový nerv dostať do mozgu, kde spôsobuje pomerne rýchlo prebiehajúci zápal mozgových blán. Prvý prípad takéhoto ochorenia bol zaznamenaný v Čechách.

Nebezpečným parazitom človeka je meňavka dyzenterická (Entamoeba histolytica). Môže existovať v dvoch formách. Malá forma je neškodná, bežne sa nachádza v črevách a živí sa premnoženými baktériami, príp. zvyškami potravy. Pri náhlej zmene v strave alebo následkom oslabenia imunity (pri chorobe a pod.) sa môže malá forma zmeniť na veľkú. Veľká forma spôsobuje tzv. črevnú dyzentériu - rozrušuje črevný epitel a fagocytuje jeho bunky a hlavne červené krvinky. Môže prenikať do pečene, pľúc a do mozgu.

Dyzentéria spôsobená meňavkou Entamoeba histolytica sa nazýva amébovitá dyzentéria, lebo jej príčinou sú prvoky. Existuje však aj bakteriálna dyzentéria, ktorej pôvodcom sú baktérie rodu Shigella (choroba sa preto nazýva aj šigelóza).

V hrubom čreve človeka žije aj neškodná meňavka črevná (Entamoeba coli), živí sa baktériami a kvasinkami. Častým obyvateľom neudržiavanej ústnej dutiny je meňavka zubná (Entamoeba gingivalis). Živí sa baktériami a bielymi krvinkami.

Len taká maličká poznámka, aby bolo jasno... Ak ste sa už niekedy stretli s pojmom E. coli, tak vedzte, že to neznamená Entamoeba coli, ale Escherichia coli, čo je v súčasnosti asi najviac preštudovaná baktéria nachádzajúca sa bežne v čreve človeka.

Meňavka včelia (Malpighamoeba mellificae) žije v malpigiho trubiciach včiel medonosnej (Apis mellifera) a spôsobuje úhyn včiel.

Triedy: Dierkavce a Slncovky

Vápenaté schránky tvoria zástupcovia morských koreňonožcov z triedy dierkavce (Foraminifera) a kremičité schránky mrežovce (Radiolaria). Významnou triedou koreňonožcov sú tiež slncovky (Heliozoa). Zástupcovia oboch tried vytvárajú vďaka schránkam prevažne vápencové horniny.

Podľa najnovšej klasifikácie sa koreňonožce rozdeľujú na 2 nadtriedy. Zástupcovia nadtriedy Rhizopoda sa rozdeľujú do tried podľa charakteru panôžok. Meňavky a dierkavce majú podľa tejto klasifikácie len hodnotu radu. Mrežovce a slncovky sú triedy, ktoré patria do druhej nadtriedy Actinopoda.
Bližšie k systému koreňonožcov vo Whittakerovom systéme.

V poslednom čase sa prišlo na to, že koreňonožce a bičíkovce sú si vývojovo tak príbuzné, že sa všetky zaradili do jedného kmeňa koreňonožcobičíkovcov (Sarcomastigophora). V tomto kmeni sú tak tieto dve skupiny jednobunkovcov označované ako podkmene (bičíkovce - Mastigophora, koreňonožce - Sarcodina).
Ako príklad takejto vzájomnej príbuznosti možno uviesť zopár druhov (napr. autotrofný druh Heterochloris mutabilis, heterotrofný druh Naegleria fowleri), ktoré sa pohybujú aj vyživujú panôžkami, ale keď potrava dojde a potrebujú sa rýchlo presunúť na nové miesto, nasyntetizujú si bičíky.