Kmeň: Riasničkavce

Riasničkavce, alebo nálevníky (Ciliophora), majú telo pokryté pevnou pelikulou, z ktorej vyrastá množstvo bŕv. Tie slúžia na pohyb a sú po celom tele alebo len na jeho niektorých častiach. Základné telieska bŕv (blefaroblasty) sú navzájom prepojené a pohyb bŕv je synchronizovaný. Na určitom mieste bunky sa nachádzajú bunkové ústa (cytostom). Vírením bŕv sú do nich strhávané čiastočky potravy. Bunkové ústa prechádzajú v bunkový pažerák (cytopharynx) a na jeho konci sa nachádza potravová vakuola. Potravová vakuola sa po naplnení potravou oddelí od bunkového pažeráka a putuje po tele. Tento proces označujeme ako cyklóza. Nestrávená potrava sa vyvrhne na ktoromkoľvek mieste povrchu bunky alebo na mieste tzv. bunkového konečníka (cytopyge, cytoproct) do okolitého prostredia.

Typickým znakom nálevníkov je prítomnosť dvoch funkčne rozlíšených jadier - jadrový dualizmus. Väčšie jadro - macronucleus je vegetatívne a riadi pohyb, prijímanie potravy a trávenie. Menšie jadro - micronucleus je generatívne a súvisí s pohlavným procesom riasničkavcov – konjugáciou. Nepohlavné rozmnožovanie delením je po niekoľkých generáciách vystriedané konjugáciou.

Jedným z nepohlavných spôsobov rozmnožovania jednobunkovcov je rozdelenie bunky. Takýmto spôsobom sa delia bičíkovce aj riasničkavce, lenže pri bičíkovcoch je to pozdĺžne delenie (začína od bičíka), a pri riasničkavcoch priečne delenie bunky. Výnimočne sa jednobunkovce môžu množiť šikmým delením.

Počas konjugácie sa dva jedince spoja bunkovými ústami. Polyploidný macronucleus sa rozpadne, nezúčastňuje sa rozmnožovania. Micronucleus sa 2x za sebou mitoticky delí, vzniknú teda 4 micronucleusy (2n). Tri z nich zaniknú a to jedno sa redukčne rozdelí na stacionárne a migratórne jadro (obe n). Migratórne jadro prejde cez bunkové ústa z jedného jedinca do druhého a naopak. Po výmene jadier sa bunky od seba oddelia. V oboch jedincoch dôjde k splynutiu stacionárneho jadra s vymeneným migratórnym jadrom - vznikne synkarion (2n). Toto jadro sa 2x mitoticky delí, čiže vzniknú opäť 4 jadrá (2n). Potom sa rozdelí aj bunka, pričom každá si zoberie po 2 jadrá (2n). Jedno jadro predstavuje znovu generatívny micronucleus, druhé zmnoží svoju chromozómovú sadu a vznikne z neho polyploidný macronucleus. Konjugáciou dvoch jedincov vzniknú teda 4 nové jedince, ktoré sa potom delia ďalej nepohlavne.

Pochopenie procesu konjugácie nálevníkov je podľa mňa jedna z najbrutálnejších vecí, aké som sa kedy učil. :-) Túto schému som vždy veľmi rýchlo zabudol, keď som sa ju konečne naučil. Za jeden rok som toto učivo potreboval vedieť zhruba 3x (písomka, zápočet, skúška), a vždy som to pochopil trochu ináč. Toto je štvrtá verzia a možno ani teraz to nie je úplne správne. :-) Môžem vás ale ubezpečiť, že v prvej verzii BIOWEBu to bolo určite zle, a to som to celé vtedy odpísal z knihy.

Väčšina nálevníkov sa vyskytuje vo vodách, kde sú dôležitými organizmami zúčastňujúcimi sa na samočistiacich procesoch vôd, a vo vlhkých pôdach. Vo vodných ekosystémoch regulujú množstvo baktérií vo vode. K zástupcom, ktorí obývajú hlavne znečistené vody, patria šibavce (Stentor) a vírivky (Vorticella), ktoré sa živia riasami a baktériami. Baktériami sa živia aj črievičky (Paramecium). Ofryoskolex chvostíkovitý (Ophryoscolex caudatus) žije v tráviacom trakte (v bachore) prežúvavcov a napomáha im pri trávení celulózy.