Na priečnom priereze listu rozoznávame vrchnú pokožku (epidermis) s kutikulou. Pod ňou je vrstva buniek s veľkým obsahom chloroplastov - palisádový parenchým. Tu prebieha fotosyntéza. Nižšie uložená je vrstva hubovitého (špongiovitého) parenchýmu. Ním prechádzajú aj cievne zväzky. Zdola list ohraničuje spodná pokožka. V pokožke sú prieduchy, u jednoklíčnolistových rastlín na hornej i spodnej strane, u dvojklíčnolistových len na spodnej strane listu.

Cievne zväzky sa javia na povrchu listov ako žily, súborne žilnatina. Podľa priebehu žíl rozoznávame tieto typy listovej žilnatiny:

• rovnobežná - charakteristická pre jednoklíčnolistové
• perovitá - od hlavnej žily vybiehajú na boky žily bočné
• dlaňovitá - žily sa od listovej stopky rozbiehajú lúčovite

Listy vyrastajú z uzlov (nódy) stonky. Ak z jedného uzla vyrastá jeden list, je postavenie listov na stonke striedavé. Pri protistojnom postavení vyrastajú z uzla dva listy. Ak sú po sebe nasledujúce dvojice listov otočené o 90° postavenie listov je krížnoprotistojné. Pri praslenovitom postavení z uzlu vyrastá tri i viac listov.

Reprodukčné orgány

• Kvet
• Kvet (flos) je reprodukčným orgánom rastliny. Je tvorený z kvetných obalov a vlastných reprodukčných orgánov uložených na kvetnom lôžku.

Kvetné obaly môžu byť rozlíšené na kališné listy, väčšinou zelené, tvoriace kalich a na pestrofarebné korunné lupene tvoriace korunu. Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (napr. tulipán). Niektoré rastliny kvetné obaly vôbec nevytvárajú (vŕba).

Reprodukčné orgány kvetu sú tyčinky a piestik. Ak kvet obsahuje oba typy, je obojpohlavný (čerešňa), ak obsahuje len tyčinky alebo len piestiky je jednopohlavný (kukurica). Jednopohlavné kvety delíme na jednodomé, kde na jednej rastline sú súčasne samčie aj samičie kvety (lieska, smrek), a na dvojdomé, kde samčie kvety sú na jednom a samičie na druhom jedincovi (vŕba, chmeľ).

Tyčinka (stamen) je samčí rozmnožovací ústroj krytosemenných rastlín. Tvorí ju peľnica a nitka. Peľnica obsahuje dva peľové vačky, z ktorých každý má dve peľové komôrky vyplnené peľotvorným pletivom. Toto prechádza redukčným delením, čím vznikajú peľové zrná. Počas dozrievania peľu peľnica stráca vodu, schne až praskne.

Piestik (pistillum) je samičí rozmnožovací orgán. Tvorí ho semenník, čnelka a blizna. V semenníku sú uložené vajíčka, čnelka je stredná rúrkovitá časť a blizna je lepkavá, prípadne vybavená chĺpkami, čo jej umožňuje zachytiť peľové zrná. Piestik vzniká zrastením jedného alebo viacerých plodných listov čiže plodolistov, ktorých počet často prezradia svojím počtom blizny.

Stavbu kvetu možno zapísať kvetným vzorcom pomocou medzinárodne dohodnutých symbolov alebo kvetným diagramom, ktorý znázorňuje graficky stavbu kvetu pri pohľade zhora.

Súkvetie

O súkvetí hovoríme vtedy, ak sa na jednej rastline vyskytuje súčasne celý súbor kvetov. Podľa rozkonárovania stoniek rozlišujeme súkvetia:

• strapcovité
• vrcholíkovité

Strapcovité súkvetia sú typické tým, že dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú. Kvety rozkvitajú zdola nahor, v prípade plošných súkvetí (úbor) z okrajov súkvetia do jeho stredu.

Vrcholíkovité súkvetia majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú, kvety rozkvitajú zhora nadol, pri plošných súkvetiach zo stredu súkvetia k okrajom.

Plod

Plod (fructus) vzniká po oplodnení z piestika. Jeho hlavnou funkciou je vyživovanie semien v čase ich dozrievania. Plody vzniknuté premenou piestika označujeme ako pravé plody. Ak plod vzniká aj z iných častí kvetu, napr. z kvetného lôžka, nazývame ho nepravý plod. Oplodnením vajíčka vzniká semeno a premenou semenníka oplodie. Oplodie môže byť dužinaté alebo suché. Podľa toho rozoznávame dve základné skupiny plodov:

Suché plody

pukavé: struk (hrach), šešuľa (horčica), šešuľka (chren), tobolka (mak), mechúrik (iskerníkovité)
nepukavé: nažka (slnečnica), oriešok (lieska), zrno (pšenica)
Dužinaté plody
kôstkovica (čerešňa), bobuľa (rajčiak), malvica (jabloň)

Súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia označujeme ako súplodie (slnečnica) a súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu, ktorý mal niekoľko piestikov ako plodstvo.