Pohyby rastlín plnia inú funkciu ako pohyb živočíchov. Živočíchy si pohybom zabezpečujú potravu, obranu a reprodukciu. Pohyby rastlín majú rôznu formu a zabezpečujú rastline napríklad vhodné postavenie voči svetlu alebo uvoľňovanie semien. Väčšinou sa jedná o pohyby jednotlivých častí tela, len u jednobunkových rias o pohyb z miesta na miesto.
Fyzikálne pohyby
Tieto pohyby môžu konať aj odumreté časti rastliny a ich podstatou sú fyzikálne zmeny v pletivách. Napr. šišky ihličnanov sú za vlhka zatvorené a za sucha otvorené. Otváranie a zatváranie šišiek označujeme ako hygroskopické pohyby. Pohyb je založený na tom, že bunkové steny na vonkajšej strane šupiny prijímajú viac vody, a teda aj viac napučiavajú ako bunkové steny na vnútornej strane šupiny. Vtedy sa šiška uzavrie. Keď šiška schne vonkajšie časti strácajú vodu rýchlejšie ako vnútorné a šiška sa otvorí.
Iným typom fyzikálnych pohybov sú kohézne pohyby. Týmto spôsobom sú napr. vymršťované výtrusy papradí z výtrusníc. Výtrusnice majú na chrbtovej strane rad buniek zvaný prstenec. Ich vonkajšie steny sú tenkoblanné a vnútorné zhrubnuté. Mechanizmus týchto pohybov spočíva na veľkej kohézii (súdržnosti) molekúl vody vo vnútri bunky. Voda priľne k membráne. Keď sa voda vyparuje (výtrusnica schne), vťahuje stenu bunky dovnútra, najmä na stenčených miestach. Stena sa preliači, až sa prudko roztrhne a vymrští výtrusy.
Vitálne pohyby
Tieto pohyby konajú živé časti rastlín a u niektorých jednobunkových celé telo.
Lokomočné pohyby
Lokomočné pohyby - taxie - sú pohyby z miesta na miesto. Takto sa pohybujú napr. červenoočká pomocou bičíkov. Geotaxie vyvoláva zemská príťažlivosť, fototaxie svetlo, termotaxie teplo a chemotaxie chemické podnety. Ak pohyb smeruje k podnetu, ktorý ho vyvolal, hovoríme o pozitívnej taxii, ak od podnetu o negatívnej taxii. Napr. pohyb červenoočka za svetlom je pozitívna fototaxia, pohyb samčej gaméty k samičej gaméte pozitívna chemotaxia.
Ohybové pohyby
Ohybové pohyby (ohyby) sú pohyby jednotlivých častí tela. Je ich niekoľko typov:
- samovoľné
- reakčné
- tropizmy
- nastie
Samovoľné (autonómne) pohyby vznikajú bez priameho vplyvu vonkajších podnetov len z vnútorných príčin. Sú to napr. rastové pohyby, kedy sa stonka rastúcej rastliny krúti a kýva. Tieti pohyby spôsobujú zmeny obsahu fytohormónov na stranách rastúcej rastliny.
Ohyby vyvolané podráždením - reakčné pohyby vznikajú ako odpoveď na nejaké vonkajšie podráždenie. Ak je podráždenie orientované jednosmerne, hovoríme o tropizmoch napr. geotropizmus, fototropizmus, termotropizmus, chemotropizmus, hydrotropizmus, tigmotropizmus (ohyb vyvolaný jednosmerným dotykom s nejakým telesom - úponky popínavých rastlín). Pozitívne fototropické orgány rastlín sú listy a stonka, negatívne fototropické sú korene niektorých rastlín (horčica). U väčšiny rastlín korene na osvetlenie nereagujú. Korene sú orgány kladne geotropické a naopak, stonka je záporne geotropická.
Ak podráždenie vyvolávajúce ohyb rastliny nemá smer, je všesmerové, difúzne, čiže nie je orientované, hovoríme o nastiách. Môže ich vyvolať napr. zmena teploty - termonastie, zmena intenzity osvetlenia (stmievanie sa) - fotonastie, otras telom rastliny - seizmonastie.