Darwin získal základné fakty pre svoju teóriu na tichomorských ostrovoch, Mendel doma v záhrade. Darwinova teória od základu menila pohľad ľudí na svet, Mendelova pôsobila skôr dojmom záhradkárskej kuriozity.
Darwin umrel v roku 1882 ako jeden z najslávnejších vedcov svojej doby, Mendel o dva roky neskôr ako dosť neznámy človek. Darwin bol skvelý pozorovateľ s úžasnou schopnosťou všimnúť si podstatné detaily a vyvodiť z nich pozoruhodné závery, Mendel tiež. Darwinove myšlienky patria k základom modernej biológie, Mendelove tiež. Darwinova teória našla fantastickú podporu vmolekulárnej biológii, Mendelova tiež. Mendel Darwinovu prácu poznal, Darwin Mendelovu nie. Mendelovi znalosť Darwinovej knihy v jeho vlastnej práci nijako zvlášť nepomohla, Darwinovi neznalosť Mendelovej práce zabránila v dovŕšení diela.
-oravsko-sliezsky Nemec Johann Mendel sa narodil 20. júla 1822 v Hynčiciach
v roku 1843 stal novicom augustiniánskeho kláštora sv. Tomáša v Starom Brne. Brnianski augustiniáni boli v tom čase v oblasti vzdelávania a vyučovania na Morave pojmom. Od nich dostal rádové meno Gregor, pod ktorým je najznámejší. Za kňaza ho vysvätili v roku 1847, štúdium teológie skončil v roku 1848.
Potom navštevoval poľnohospodárske prednášky v Brne a od roku 1849 učil na strednej škole v Znojme. V rokoch 1851 až 1853 študoval vo Viedni zoológiu, botaniku, chémiu a fyziku. Štúdiá formálne neukončil. Z Viedne, kde sa stal členom odborných spolkov, si však priniesol bádateľské zručnosti. Začal uverejňovať prvé vedecké články.
-preskúmal vyše 28 000 rastlinných jedincov. S krížením trvali 15 rokov.
Mendel si pri rastlinách priekopnícky všímal jednotlivé znaky. Delil ich do párov, z ktorých sa v potomstve vyskytne vždy buď ten, alebo onen (princíp komplementarity). Sformuloval tri po ňom nazvané zákony dedičnosti. V nich naplno rozvinul pojmy ako dominantný a recesívny znak, faktory dedičnosti (gény) a ich alternatívne formy (alely). Preukázal, že rôzne znaky sa dedia nezávisle v konkrétnych číselných pomeroch.
Satisfakciu mu posmrtne v roku 1900 poskytli poprední biológovia, Carl Correns v Nemecku, Hugo de Vries v Holandsku a Erich von Tschermak-Seysenegg v Rakúsku. Jeho zákony dedičnosti potvrdili, prijali a ukázali, že platia pre rastliny aj živočíchy.
Sledoval niekoľko znakov súčasne (farbu kvetov, semien, tvar semien, ...). Hrach vytvára dva farebne odlišné kvety – červený kvet a biely kvet. Z ich vzájomného kríženia môžeme zistiť, že alela pre červenú farbu kvetu je dominantná voči alele pre bielu farbu kvetu.
Na základe pokusov sformuloval 3 zákony:
zákon uniformity a reciprocity
zákon štiepenia
zákon o voľnej kombinovateľnosti dedičných vlôh
- Mendelov zákon: Hybridy generácie F1 získané krížením homozygotných rodičovských foriem sú si navzájom podobné – uniformné, pričom uniformita nezávisí od pohlavia rodičov (reciprocita).
- Mendelov zákon: Vzťahuje sa na generáciu F2, ktorá nie je uniformná, ale sa v nej štiepia znaky rodičovských foriem. Jedince generácie F2 môžu byť v uvedených znakoch homozygotné alebo heterozygotné.
- Mendelov zákon: Hybridy sú schopné tvoriť zo svojich vlôh toľko genotypických kombinácií (toľko typov gamét), koľko ich je možných medzi navzájom nezávislými veličinami, pričom všetky druhy gamét sa tvoria s rovnakou pravdepodobnosťou a sú početne rovnako zastúpené.
Podmienky, za ktorých platia Mendelove zákony:
Východiské rodičovské formy musia byť homozygotné.
Vlohy (alely), ktoré podmieňujú jednotlivé sledované znaky, musia ležať v rôznych chromozómoch (autozómoch).
Vlohy nesmú byť lokalizované v heterochromozómoch.
Znaky a vlastnosti sa nesmú prenášať cytoplazmou.
Pre jednotlivé generácie musia byť zabezpečené približne rovnaké konštantné podmienky.
Pohlavné gaméty musia byť plnohodnotné a musí byť zabezpečená ich životaschopnosť.