Endoplazmatické retikulum

ER patrí medzi bohato diferencovaný trojrozmerný systém vnútrobunkových membrán, ktorý tvorí sústava kanálikov, mechúrikov, sploštených cisterien a rúrok ohraničených jednoduchou membránou. Je to dynamická štruktúra, ktorej usporiadanie sa modifikuje podľa stavu bunky. ER môže na jednej strane prechádzať do cytoplazmatickej membrány, na druhej strane môže úzko komunikovať s jadrovou membránou.

V eukaryotických bunkách sa ER vyskytuje v dvoch formách - drsnej (granulovanej) a hladkej (agranulovanej). Drsné ER tvoria membrány, na vonkajšej strane ktorých sú viazané ribozómy zabezpečujúce v bunke tvorbu bielkovín. Hladké ER je bez ribozómov. Jeho hlavnou funkciou je predovšetkým syntéza lipidov.

Golgiho aparát

Bielkoviny, ktoré sú produktami ribozómov viazaných na drsnom ER, prechádzajú prostredníctvom odškrcovania vačkov z ER do Golgiho aparátu, kde nastáva ich konečná úprava. Topograficky teda Golgiho aparát úzko súvisí s ER.

Veľa nejasností je aj dnes pri pomenovaní membránového systému rastlinných a živočíšnych buniek, ktorý bol označený termínom retikulárny aparát, neskôr Golgiho aparát a diktyozóm. Najlepšie sa pritom zdá označenie celého komplexu ako Golgiho aparát (= Golgiho komplex), pričom pojem diktyozóm sa použije len na označenie jednej lamely Golgiho komplexu.

Golgiho aparát objavil taliansky cytológ Camillo Golgi (1844-1926) v roku 1898. Je to rôznorodý komplex lamelárnych membrán, na ktoré sú napojené drobné, resp. väčšie komplexy veľkých a malých vačkov. Hlavnou funkciou tejto organely je už spomenutá úprava bielkovín, ktoré sem prichádzajú z drsného ER. Okrem toho Golgiho aparát má funkciu pri transporte látok mimo bunku (žlažové bunky). Časť Golgiho aparátu sa označuje ako GERL. Je to v podstate osobitná organela, štruktúrou a umiestnením blízka Golgiho aparátu, v ktorej sa tvoria lyzozómy (viď ďalej).

Ribozómy

Ribozómy sú nemembránové štruktúry, ktoré sú v bunke umiestnené v základnej cytoplazme, alebo sú viazané na vonkajšej membráne drsného ER. Skladajú sa z dvoch podjednotiek. Ribozómy sa môžu vyskytovať samostatne - monozómy, alebo sú viaceré ribozómy pospájané prostredníctvom vlákien m-RNA - polyzómy. Ribozómy tvoria v bunke dôležitú súčasť proteosyntetického aparátu, sú tak posledným prvkom v reťazci realizácie genetického materiálu.

Ribozómy sa vyskytujú aj v prokaryotických bunkách, ale sú menšie a majú nižšie sedimentačnú konštantu (pozri text k prokaryotickému typu organizácie bunky).

Mitochondrie

Mitochondrie sú dlho známe a najlepšie preštudované organely. Sú to oválne až vláknité útvary, dlhé 5-10 µm a široké 0,5 µm. Ich počet v bunke kolíše (1 až niekoľko 1000). Mitochondrie sú obalené dvojitou membránou. Vnútorná membrána uzatvára základnú hmotu mitochondrie - matrix a vybieha v rôznych vzdialenostiach od seba do úzkych najčastejšie hrebeňovitých záhybov (kristy) do vnútra matrix.

Mitochondrie sú centrom energetického metabolizmu bunky. Medzi vnútornou a vonkajšou membránou sa nachádza perimitochondriálny priestor, v ktorom sú umiestnené enzýmy zúčastňujúce sa oxidatívnej fosforylácie. Celú činnosť mitochondrie možno pomenovať ako bunkové dýchanie, ktorého výsledkom je vznik energie v podobe ATP. Zložitejší mitochondriálny systém majú preto bunky priečne pruhovaného svalstva.

Mitochondrie obsahujú vlastnú DNA, ktorá sa odlišuje od DNA jadra. Mitochondrie sa preto rozmnožujú (priečnym delením) samostatne od delenia bunkového jadra.

Mitochondriálna DNA kóduje len niektoré štrukturálne bielkoviny mitochondrie a dýchacie enzýmy. Zaujímavosťou je, že stavebné látky vonkajšej mitochondriálnej membrány, ktorá je v priamom kontakte s bunkovou základnou cytoplazmou, sú kódované genómom jadra, a zložky vnútornej membrány, ktoré sú v kontakte s mitochondriálnou matrix (resp. nie sú v priamom kontakte s cytosolom) sú kódované genómom mitochondrie.