Plastidy

Súčasťou rastlinných buniek sú aj membránové organely, ktorých primárnou funkciou je vykonávanie fotosyntézy, teda prostredníctvom slnečného žiarenia dodávajúceho energiu vytvárať z anorganických látok organické zlúčeniny. Nižšie organizované rastliny (napr. červenoočká) majú štruktúru plastidov, resp. chloroplastov, primitívnu. Prokaryotické organizmy nemajú vôbec chloroplasty, ale iba voľne v cytoplazme uložené tylakoidy.

Plastidy sú väčšie ako mitochondrie, ale vnútornou štruktúrou sa im veľmi podobajú. Chloroplasty, ako najdôležitejšie plastidy, sú obalené dvojitou membránou, medzi ktorými sa nachádza periplastidový priestor. Vnútro chloroplasty vypĺňa základná hmota - stróma. V stróme je uložený zložitý membránový systém - graná, tvorený paralelne usporiadanými vakmi - tylakoidmi.

Fotosyntetická asimilácia je viazaná predovšetkým na vonkajšiu membránu chloroplastu. Fotosystém I je lokalizovaný na vonkajšom povrchu membrány a je spojený s menšími časticami, kým väčšie častice, obrátené k vnútornému povrchu membrány, majú vzťah k fotosyntému II. Na povrchu častíc sa nachádzajú molekuly chlorofylu a karotenoidov.

Bližšie informácie o priebehu fotosyntézy v menu link Fyziológia rastlín - Výživa rastlín.

Plastidy podľa obsahu pigmentov (zafarbenia) dnes rozdeľujeme na dve veľké skupiny:

leukoplasty - bezfarebné plastidy
chromoplasty - obsahujúce pigmenty
Leukoplasty sú bezfarebné plastidy rôzneho typu majúce funkciu sekundárnej syntézy škrobu (amyloplasty), tukov (elaioplasty) a bielkovín (proteinoplasty). Chromoplasty sú farebné plastidy, ktoré delíme na vlastné chromoplasty a chloroplasty. Vlastné chromoplasty obsahujú zväčša karotenoidy a sú žlto, oranžovo až červeno sfarbené. Chloroplasty sú zelené plastidy, ktoré obsahujú ako pigment chlorofyl. Dnes poznáme niekoľko druhov chlorofylov: a, b, c, d. Najrozšírenejší je chlorofyl a vyskytujúci sa vo všetkých autotrofných rastlinách. Chloroplasty sú jediné plastidy, na ktorých prebieha fotosyntéza.

Chromoplasty sú v podstate inaktívne chloroplasty, ktoré stratili chlorofyl a tým aj schopnosť fotosyntézy. Vnútorný membránový systém chromoplastov je degenerovaný. Ich hlavnou úlohou v živote rastlín je pestro sfarbovať svojím obsahom kvety a plody, čím lákajú opeľovačov a rozširovačov semien a plodov. Transformáciu chloroplastov na chromoplasty môžeme vidieť aj na jeseň, keď postupne žltnú listy stromov.

Plastidy majú (ako aj mitochondrie) vlastnú DNA. Ich delenie priečnym delením je úplne nezávislé od delenia jadra. Plastidy a mitochondrie sa preto označujú ako semiautonómne organely.