V prípade dostihových koní je aj spôsob ich kŕmenia jednou z mnohých príčin výskytu zlozvykov. Kone sa v prírode pasú a túto činnosť vykonávajú väčšinu času. Ich tráviaci trakt je prispôsobený kontinuálnemu príjmu menších dávok krmiva (t.j. pasenie celý deň). Tým, že kŕmnu dávku rozdelíme na tri, niekedy dokonca na dve denne, výrazne narúšame ich vrodenú potrebu neustále niečo spásať. Ďalším faktorom je skladba kŕmnej dávky. Zväčša býva príliš bohatá na energiu a chudobná na vlákninu. Často sa koňom pridávajú rôzne granule, kocky sena a podobne, ale samotné seno sa uberá. Určite je to pre ľudí jednoduchší spôsob kŕmenia. Výskum dokázal, že výskyt zlozvykov sa zvýšil u koní, ktoré dostali denne menej ako 6,8 kg sena. V prípade koní je obmedzenie krmiva dokonca väčším problémom ako obmedzenie pohybu. Čiže ak máte podozrenie na niektorý zlozvyk, rozdeľte kŕmnu dávku na niekoľko menších ale častejších častí a zvýšte množstvo sena. Väčšina zlozvykov, ktoré kone vykonávajú hubou, sú spojená s pocitom hladu. Ak túto potrebu neuspokojíte, kôň sa správa akoby žral a pokiaľ žrať nemôže, túto činnosť opakuje a stáva sa zlozvykom.

Celkom zaujímavé je vysvetlenie klkania, ak koňovi znemožníme žrať. Proces príjmu krmiva má dve časti, a to chuťovú a konzumačnú. Ak kôň kŕmenie nemá, fáza chuti sa síce udiala, ale časť konzumačná nie. Kôň však celý proces chce dokončiť a vykonáva pohyby podobné konzumačnej fáze, zachytí sa o niečo zubami a prehltne vzduch. Táto činnosť však organizmus neuspokojí, pretože telo vie, že potravu nedostalo. Chuť však stále pretrváva a tak kôň ďalej ,,robí“ náhradnú konzumačnú fázu. Skúste v stajni pozorovať, kedy kone najčastejšie klkajú. Býva to v čase kŕmenia, alebo keď ostatné kone žerú. A niektoré kone klkajú po kŕmení.

Veľmi podobným spôsobom sa rozvíja aj hodinárčenie. Kôň chce spraviť pohyb ku kŕmeniu, alebo kamarátovi v stajni, ale nemôže nikam odísť. Znova je celý proces narušený a kôň ho opakuje, kývne pri tom aj hlavou, akoby chcel vykročiť.
Mladé kone sa zlozvykom naučia oveľa ľahšie. A zlozvyky u týchto koní sú aj trvácnejšie, obvykle zostávajú celý život. Najnáchylnejšie sú kone chvíľu po odstavení. Sú mladé, plné energie a ak trpia nedostatkom pohybu a sociálnych kontaktov, problém je veľmi rýchlo na svete. Platí to najmä pre ročky až štvorročné kone (v tomto veku už prichádza pravidelná práca). Niektoré zlozvyky sú kone schopné od seba prebrať. Výskumy hovoria aj o tom, že pri zlozvykoch stúpa hladina endorfínov.
Zlozvyky ovplyvňujú využitie koňa. V prípade niektorých koní, ktoré klkajú sa stáva, že klkajú miesto kŕmenia. Takýto kôň sa dostáva časom do ohrozenia života, pretože stále prijíma menej potravy, a chudne. Postihnuté sú aj horné rezáky. Niektoré kone majú brucho, ktoré vyzerá ako nafúknuté. Brušné svaly sa klkaním viac vyvíjajú, ale na druhej strane ubúda svalová hmota na chrbte. Zatínanie svalov môže spôsobiť aj zhrubnutie krku. Kone, ktoré klkajú alebo stále chodia po boxe môžu strácať aj na kondícií.

Ďalšie problémové prípady predstavujú kone, ktoré ohrozujú samé seba tým, že si ubližujú. Napríklad sa hryzú do slabín a preto sú často jazdecky nevyužiteľné, ale často aj trvalo zohyzdené, a mnohé prípady končia eutanáziou. Tento zlozvyk niekedy vyzerá ako boj medzi dvoma agresívnymi žrebcami, len kôň napadá sám seba. Tomuto zlozvyku podliehajú najmä žrebce, kobyly výrazne menej.

Povinnosťou predávajúceho je vždy upozorniť potenciálneho kupca na akýkoľvek zlozvyk. Každý zlozvyk totiž môže časom obmedziť využiteľnosť koňa, narušiť jeho pohodlie a aj pohodlie majiteľa, jazdca a pod. Ak koňa kupujete, vždy si pre istotu v zmluve stanovte určitú "skúšobnú dobu".

Kone so zlozvykom môžu narušiť pohodu celej stajne. Toto správanie nemôžeme ignorovať a prvým krokom by mala byť veterinárna prehliadka. Veterinár posúdi zdravotný stav koňa, jeho kondíciu, vhodnosť životných a pracovných podmienok. Je nutné sa uistiť, že kôň je po zdravotnej stránke v poriadku, nemá teda žiadne žalúdočné problémy, nič ho nebolí, v poriadku sú nohy, oči, uši a podobne.

Ďalším krokom je skontrolovať krmivo. Treba zistiť, či neobsahuje niečo, čo by mohlo spôsobiť problémy látkovej premeny, ktoré by mohli zlozvyky provokovať.