Zlozvyky sa prejavujú u 10 - 20% populácie domácich koní. Toto správanie môže byť problematické, pretože narúša celkovú spokojnosť koňa, jeho zdravotný stav, kondíciu a aj jeho ďalšiu pracovnú využiteľnosť.
Takéto nevhodné správanie sú známe už storočia. Výskumy píšu, že najviac postihuje dostihové kone. Zlozvyky, čiže stereotypné správanie, sú naučené spôsoby správania sa. Opakujú sa bez akéhokoľvek významu. Klkanie, hodinárčenie, obchádzanie boxu, nutkavé pohyby. Pokiaľ sa u koňa rozvinú, môže sa na nich stať závislý.
Týchto zlozvykov je mnoho, ale dá sa v nich nájsť určitá podobnosť. Kone ich opakujú neustále dookola. Etológovia opísali rôzne prejavy zlozvykov u domácich zvierat a kone jednoznačne preferujú klkanie. Kôň sa zahákne rezákmi o akýkoľvek predmet (ohrada, dvere, žľab, napájačka a iné). Kôň uchopí predmet zubami a otvorí tlamu a hrdlo. Klkne, odtiahne sa dozadu a vydá charakteristický zvuk. Niektoré kone dokážu klkať bez akejkoľvek opory. Hovorí sa, že tieto kone prehĺtajú vzduch. Výskum zistil, že vzduch sa do žalúdku nedostane.
Klkanie sa líši od ostatných zlozvykov, pri ktorých kôň vykonáva rôzne pohyby, čo sú lokomočné zlozvyky alebo chodí, teda ambulatórne zlozvyky. Kôň sa pohybuje v pravidelnom neustále sa opakujúcom rytme. V prípade hodinárčenia alebo tkalcovania prestupuje na predných nohách, zväčša na jednom mieste. Váhu prenáša z jednej nohy na druhú a v niektorých prípadoch pritom kôň kýva hlavou a krkom z boka na bok, alebo hádže hlavou hore a dole. Tieto kone si môžu spôsobiť vážne poranenia končatín (karpálne kĺby a podobne). Zároveň sa opotrebováva podkova. K tomuto typu zlozvykov patrí aj chodenie po kruhu v boxe alebo kopanie, vyskytujú sa však zriedkavejšie. Pri chodení po boxe sa pohybuje neustále dokola pozdĺž stien. V prípade kopania nohou kope proti stene, alebo mrežiam, pretože sa mu páči zvuk, ktorý po kopnutí nasleduje a zároveň potrebuje uvoľniť energiu, alebo na seba upozorniť.
Niektoré kone majú zlozvyk, pri ktorom sa samé zraňujú. Hryzú alebo štípu sa najmä do slabín. Zakorenené zlozvyky môžu narušiť celkový zdravotný a psychický stav koňa a aj jeho využitie pri akejkoľvek práci. Ak kôň obhrýza drevené ohrady alebo kovové, či kamenné žľaby, neznamená to, že automaticky začne klkať. Ani sporadické pohadzovanie hlavou nie je začiatkom hodinárčenia, taktiež ani pohyby, ktoré po boxe vykonáva "vzrušený" kôň (napríklad keď sa začne kŕmiť, mnohé kone sa takto prejavujú, kým na ne príde rad). Ak sa však toto správanie stane zvykom, už máte problém.
Tomuto správaniu hovoríme aj stajňové zlozvyky. Niektorí ich pokladajú za defekt konskej osobnosti, alebo za chorobu. Určite to tak nie je. Sú následkom problematického prostredia.
Kone sú od prírody aktívne zvieratá. V prirodzených podmienkach sa v podstate nezastavia. Stále sa pasú, hrajú, komunikujú (udržiavajú sociálne kontakty, ktoré sú pre nich nevyhnutné), behajú. Jednoducho povedané, stále niečo robia. Domáce kone sú na tom však inak. Stajne im obmedzili životný priestor. Ohrady obmedzili priestor na pohyb a v mnohých prípadoch ich oddelili od druhov v stáde. Pohyb ovplyvňujú tréningy a vychádzky. Kŕmenie dostávajú priamo pred seba na jedno miesto. V skratke, ľudia im zorganizovali život. Väčšina koní je dnes výsledkom plánovaného šľachtenia. Ich správanie ovplyvňuje aj genetika. Všetky tieto fakty niektoré kone zvládajú lepšie, iné horšie a podľa toho sa aj správajú. Aj emočné prejavy dostávajú pod kontrolu ľudia. V mladosti sa kôň naučí niektoré spôsoby správania, ktoré sa neustále opakujú, až sa stanú zvykom. Kone sa časom nudia a práve z nudy vychádzajú zlozvyky.
Neexistujú žiadne záznamy o tom, že by sa niektoré zlozvyky vzťahovali na konkrétne plemená, aj keď toto správanie môžeme sledovať častejšie u niektorých krvných línií. Môže to ale vychádzať aj z faktu, že určité plemená používame prevažne na určitú prácu, ako napríklad anglický plnokrvník sa zväčša využíva v dostihovom športe. Bolo ale zistené, že stereotypné správanie má svoje genetické predispozície. Zároveň platí, že väčšina koní, ktoré trpia niektorým zlozvykom majú sklon začať robiť aj iný zlozvyk. Toto správanie môžeme pozorovať predovšetkým pri ľahších plemenách, napríklad poníci sklony k zlozvykom nemajú. Chladnokrvníci, ak u nich nejaký zlozvyk nájdeme, sa skôr hrajú s vodou, oveľa menej hodinárčia, vo všeobecnosti všeobecne povedané, zlozvyky u nich nie sú častým javom.
Aby sme predišli tomuto správaniu, je nutné poznať a pochopiť mnohé príčiny. Najprv domestifikované kone môžu byť frustrované, keď ich človek núti prispôsobiť sa jeho prostrediu. Kone majú svoje potreby a pokiaľ im človek nevyhovie, môže sa ich správanie či už na nejaký čas alebo na trvalo zmeniť. Záleží od toho, či v počiatkoch tohto správania začneme niečo robiť, čiže zmeníme koňovi podmienky, alebo to necháme tak.
Presné príčiny nie sú jasné. Zlozvyky sa však dajú spojiť predovšetkým s pobytom koní v stajni. Štúdie hovoria o tom, že pravdepodobne sa kôň cíti v stajni osamelo, trpí úzkosťou, keďže je oddelený od iných koní. Kôň je zavretý zväčša celý deň v stajni až na pár hodín, počas ktorých ho berieme von, aj to nie vždy býva každý deň. Ak však koňa oddeľujeme od ostatných, zmeníme mu násilne prostredie, vytvárame také situácie a stavy, v ktorým má kôň sklon k zlozvykom. Ich výskyt je tým častejší, čím viac sa kôň nudí, čím menší má kontakt s inými koňmi a ľuďmi.
Niektoré kone sú nervóznejšie, pretože majú v sebe príliš veľa energie. Následne sú frustrované, pretože nemajú dostatočný priestor na behanie. Alebo také klkanie. Vyskytuje sa viac u koní dostihových a drezúrnych, ako u koní vytrvalostných, pretože tréning dostihových a drezúrnych koní je síce intenzívnejší, ale kratší a tak oveľa viac času trávia v stajni.
V prípade dostihových koní je aj spôsob ich kŕmenia jednou z mnohých príčin výskytu zlozvykov. Kone sa v prírode pasú a túto činnosť vykonávajú väčšinu času. Ich tráviaci trakt je prispôsobený kontinuálnemu príjmu menších dávok krmiva (t.j. pasenie celý deň). Tým, že kŕmnu dávku rozdelíme na tri, niekedy dokonca na dve denne, výrazne narúšame ich vrodenú potrebu neustále niečo spásať. Ďalším faktorom je skladba kŕmnej dávky. Zväčša býva príliš bohatá na energiu a chudobná na vlákninu. Často sa koňom pridávajú rôzne granule, kocky sena a podobne, ale samotné seno sa uberá. Určite je to pre ľudí jednoduchší spôsob kŕmenia. Výskum dokázal, že výskyt zlozvykov sa zvýšil u koní, ktoré dostali denne menej ako 6,8 kg sena. V prípade koní je obmedzenie krmiva dokonca väčším problémom ako obmedzenie pohybu. Čiže ak máte podozrenie na niektorý zlozvyk, rozdeľte kŕmnu dávku na niekoľko menších ale častejších častí a zvýšte množstvo sena. Väčšina zlozvykov, ktoré kone vykonávajú hubou, sú spojená s pocitom hladu. Ak túto potrebu neuspokojíte, kôň sa správa akoby žral a pokiaľ žrať nemôže, túto činnosť opakuje a stáva sa zlozvykom.
Celkom zaujímavé je vysvetlenie klkania, ak koňovi znemožníme žrať. Proces príjmu krmiva má dve časti, a to chuťovú a konzumačnú. Ak kôň kŕmenie nemá, fáza chuti sa síce udiala, ale časť konzumačná nie. Kôň však celý proces chce dokončiť a vykonáva pohyby podobné konzumačnej fáze, zachytí sa o niečo zubami a prehltne vzduch. Táto činnosť však organizmus neuspokojí, pretože telo vie, že potravu nedostalo. Chuť však stále pretrváva a tak kôň ďalej ,,robí“ náhradnú konzumačnú fázu. Skúste v stajni pozorovať, kedy kone najčastejšie klkajú. Býva to v čase kŕmenia, alebo keď ostatné kone žerú. A niektoré kone klkajú po kŕmení.
Veľmi podobným spôsobom sa rozvíja aj hodinárčenie. Kôň chce spraviť pohyb ku kŕmeniu, alebo kamarátovi v stajni, ale nemôže nikam odísť. Znova je celý proces narušený a kôň ho opakuje, kývne pri tom aj hlavou, akoby chcel vykročiť.
Mladé kone sa zlozvykom naučia oveľa ľahšie. A zlozvyky u týchto koní sú aj trvácnejšie, obvykle zostávajú celý život. Najnáchylnejšie sú kone chvíľu po odstavení. Sú mladé, plné energie a ak trpia nedostatkom pohybu a sociálnych kontaktov, problém je veľmi rýchlo na svete. Platí to najmä pre ročky až štvorročné kone (v tomto veku už prichádza pravidelná práca). Niektoré zlozvyky sú kone schopné od seba prebrať. Výskumy hovoria aj o tom, že pri zlozvykoch stúpa hladina endorfínov.
Zlozvyky ovplyvňujú využitie koňa. V prípade niektorých koní, ktoré klkajú sa stáva, že klkajú miesto kŕmenia. Takýto kôň sa dostáva časom do ohrozenia života, pretože stále prijíma menej potravy, a chudne. Postihnuté sú aj horné rezáky. Niektoré kone majú brucho, ktoré vyzerá ako nafúknuté. Brušné svaly sa klkaním viac vyvíjajú, ale na druhej strane ubúda svalová hmota na chrbte. Zatínanie svalov môže spôsobiť aj zhrubnutie krku. Kone, ktoré klkajú alebo stále chodia po boxe môžu strácať aj na kondícií.
Ďalšie problémové prípady predstavujú kone, ktoré ohrozujú samé seba tým, že si ubližujú. Napríklad sa hryzú do slabín a preto sú často jazdecky nevyužiteľné, ale často aj trvalo zohyzdené, a mnohé prípady končia eutanáziou. Tento zlozvyk niekedy vyzerá ako boj medzi dvoma agresívnymi žrebcami, len kôň napadá sám seba. Tomuto zlozvyku podliehajú najmä žrebce, kobyly výrazne menej.
Povinnosťou predávajúceho je vždy upozorniť potenciálneho kupca na akýkoľvek zlozvyk. Každý zlozvyk totiž môže časom obmedziť využiteľnosť koňa, narušiť jeho pohodlie a aj pohodlie majiteľa, jazdca a pod. Ak koňa kupujete, vždy si pre istotu v zmluve stanovte určitú "skúšobnú dobu".
Kone so zlozvykom môžu narušiť pohodu celej stajne. Toto správanie nemôžeme ignorovať a prvým krokom by mala byť veterinárna prehliadka. Veterinár posúdi zdravotný stav koňa, jeho kondíciu, vhodnosť životných a pracovných podmienok. Je nutné sa uistiť, že kôň je po zdravotnej stránke v poriadku, nemá teda žiadne žalúdočné problémy, nič ho nebolí, v poriadku sú nohy, oči, uši a podobne.
Ďalším krokom je skontrolovať krmivo. Treba zistiť, či neobsahuje niečo, čo by mohlo spôsobiť problémy látkovej premeny, ktoré by mohli zlozvyky provokovať.
Ak sa u koňa prejavuje zlozvyk, pokúste sa zmeniť prostredie. Týmto mnoho zlozvykov zmizne. Pokiaľ sa však kôň začne znova nudiť, veľmi rýchlo sa aj vrátia. Poskytnite mu nový väčší priestor, zmeňte prácu, zabavte ho.
Klkanie sa napríklad dá zväčša zmierniť vyvedením koňa na pastvu, kde bude tráviť väčšiu časť dňa. Niektoré kone sa to odnaučili, keď im do stajne priniesli loptu. Hrali sa a na klkanie zabudli. Dnes už existujú rôzne hračky pre kone, zväčša sú na zavesenie. Treba len vybrať správnu hračku, pretože každý kôň uprednostňuje niečo iné. Pre zmenu kone, ktoré sa samé zraňujú, robia to najmä na otvorených priestranstvách. V stajni je tento zlozvyk utlmený.
Koňovi, ktorý sa nudí, nájdite kamaráta. Bude mať dôvod myslieť na niečo iné ako sú zlozvyky. Toto je tá najlepšia metóda.
Kone sa môžu spolu pásť, hrať, behať ... .
Aj zmenou krmiva môžeme znížiť výskyt zlozvykov. Snažte sa kŕmiť tak, aby sa kŕmenie čo najviac podobalo prírodným podmienkam. Môžete podávať väčší objem sena s nižšou kvalitou, a kone sa pri vyberaní na dlhší čas zamestnajú. Práve kŕmenie jadrom podporuje stereotypné správanie. Výskum dokázal, že kone, ktoré nedostávali jadro ale len seno strednej kvality mali taký hlad, že sa celý deň zamestnávali skrmovaním sena, podobne ako na pastve v prírode. Ak kone kŕmime častejšie, stratí sa zväčša aj ich snaha dožadovať sa kŕmenia sa dožadovať (rôzne behanie po boxe, kopanie, pohadzovanie hlavou pred kŕmením).
Nezabúdajte, že vždy je základom zlozvykom predchádzať.
Len veľmi málo koní sa ich totiž vie odučiť. Prevencia spočíva v tom, že uspokojíme potreby koňa. Kone by mali mať v stajni aspoň aký-taký vzájomný kontakt (mreže, okná a pod.). Ideálne je, ak sa kone môžu navzájom dotýkať a oňuchávať. Zariaďte, aby kŕmenie dostávali v menších dávkach a častejšie, nech sa kôň počas pobytu v stajni nenudí, aj keď ideálne je, keby mohol celý deň byť vonku na pastve. Plánujte si tréningy dopredu, aby kôň nevykonával stereotypnú prácu, ktorá ho časom bude nudiť. Snažte sa s koňom hľadať stále nové veci pri tréningu, na vychádzkach, použite svoji fantáziu, aby jeho tréning, ale aj celý život nebol stereotypom.
