Zlozvyky sa prejavujú u 10 - 20% populácie domácich koní. Toto správanie môže byť problematické, pretože narúša celkovú spokojnosť koňa, jeho zdravotný stav, kondíciu a aj jeho ďalšiu pracovnú využiteľnosť.

Takéto nevhodné správanie sú známe už storočia. Výskumy píšu, že najviac postihuje dostihové kone. Zlozvyky, čiže stereotypné správanie, sú naučené spôsoby správania sa. Opakujú sa bez akéhokoľvek významu. Klkanie, hodinárčenie, obchádzanie boxu, nutkavé pohyby. Pokiaľ sa u koňa rozvinú, môže sa na nich stať závislý.

Týchto zlozvykov je mnoho, ale dá sa v nich nájsť určitá podobnosť. Kone ich opakujú neustále dookola. Etológovia opísali rôzne prejavy zlozvykov u domácich zvierat a kone jednoznačne preferujú klkanie. Kôň sa zahákne rezákmi o akýkoľvek predmet (ohrada, dvere, žľab, napájačka a iné). Kôň uchopí predmet zubami a otvorí tlamu a hrdlo. Klkne, odtiahne sa dozadu a vydá charakteristický zvuk. Niektoré kone dokážu klkať bez akejkoľvek opory. Hovorí sa, že tieto kone prehĺtajú vzduch. Výskum zistil, že vzduch sa do žalúdku nedostane.

Klkanie sa líši od ostatných zlozvykov, pri ktorých kôň vykonáva rôzne pohyby, čo sú lokomočné zlozvyky alebo chodí, teda ambulatórne zlozvyky. Kôň sa pohybuje v pravidelnom neustále sa opakujúcom rytme. V prípade hodinárčenia alebo tkalcovania prestupuje na predných nohách, zväčša na jednom mieste. Váhu prenáša z jednej nohy na druhú a v niektorých prípadoch pritom kôň kýva hlavou a krkom z boka na bok, alebo hádže hlavou hore a dole. Tieto kone si môžu spôsobiť vážne poranenia končatín (karpálne kĺby a podobne). Zároveň sa opotrebováva podkova. K tomuto typu zlozvykov patrí aj chodenie po kruhu v boxe alebo kopanie, vyskytujú sa však zriedkavejšie. Pri chodení po boxe sa pohybuje neustále dokola pozdĺž stien. V prípade kopania nohou kope proti stene, alebo mrežiam, pretože sa mu páči zvuk, ktorý po kopnutí nasleduje a zároveň potrebuje uvoľniť energiu, alebo na seba upozorniť.

Niektoré kone majú zlozvyk, pri ktorom sa samé zraňujú. Hryzú alebo štípu sa najmä do slabín. Zakorenené zlozvyky môžu narušiť celkový zdravotný a psychický stav koňa a aj jeho využitie pri akejkoľvek práci. Ak kôň obhrýza drevené ohrady alebo kovové, či kamenné žľaby, neznamená to, že automaticky začne klkať. Ani sporadické pohadzovanie hlavou nie je začiatkom hodinárčenia, taktiež ani pohyby, ktoré po boxe vykonáva "vzrušený" kôň (napríklad keď sa začne kŕmiť, mnohé kone sa takto prejavujú, kým na ne príde rad). Ak sa však toto správanie stane zvykom, už máte problém.
Tomuto správaniu hovoríme aj stajňové zlozvyky. Niektorí ich pokladajú za defekt konskej osobnosti, alebo za chorobu. Určite to tak nie je. Sú následkom problematického prostredia.

Kone sú od prírody aktívne zvieratá. V prirodzených podmienkach sa v podstate nezastavia. Stále sa pasú, hrajú, komunikujú (udržiavajú sociálne kontakty, ktoré sú pre nich nevyhnutné), behajú. Jednoducho povedané, stále niečo robia. Domáce kone sú na tom však inak. Stajne im obmedzili životný priestor. Ohrady obmedzili priestor na pohyb a v mnohých prípadoch ich oddelili od druhov v stáde. Pohyb ovplyvňujú tréningy a vychádzky. Kŕmenie dostávajú priamo pred seba na jedno miesto. V skratke, ľudia im zorganizovali život. Väčšina koní je dnes výsledkom plánovaného šľachtenia. Ich správanie ovplyvňuje aj genetika. Všetky tieto fakty niektoré kone zvládajú lepšie, iné horšie a podľa toho sa aj správajú. Aj emočné prejavy dostávajú pod kontrolu ľudia. V mladosti sa kôň naučí niektoré spôsoby správania, ktoré sa neustále opakujú, až sa stanú zvykom. Kone sa časom nudia a práve z nudy vychádzajú zlozvyky.

Neexistujú žiadne záznamy o tom, že by sa niektoré zlozvyky vzťahovali na konkrétne plemená, aj keď toto správanie môžeme sledovať častejšie u niektorých krvných línií. Môže to ale vychádzať aj z faktu, že určité plemená používame prevažne na určitú prácu, ako napríklad anglický plnokrvník sa zväčša využíva v dostihovom športe. Bolo ale zistené, že stereotypné správanie má svoje genetické predispozície. Zároveň platí, že väčšina koní, ktoré trpia niektorým zlozvykom majú sklon začať robiť aj iný zlozvyk. Toto správanie môžeme pozorovať predovšetkým pri ľahších plemenách, napríklad poníci sklony k zlozvykom nemajú. Chladnokrvníci, ak u nich nejaký zlozvyk nájdeme, sa skôr hrajú s vodou, oveľa menej hodinárčia, vo všeobecnosti všeobecne povedané, zlozvyky u nich nie sú častým javom.

Aby sme predišli tomuto správaniu, je nutné poznať a pochopiť mnohé príčiny. Najprv domestifikované kone môžu byť frustrované, keď ich človek núti prispôsobiť sa jeho prostrediu. Kone majú svoje potreby a pokiaľ im človek nevyhovie, môže sa ich správanie či už na nejaký čas alebo na trvalo zmeniť. Záleží od toho, či v počiatkoch tohto správania začneme niečo robiť, čiže zmeníme koňovi podmienky, alebo to necháme tak.

Presné príčiny nie sú jasné. Zlozvyky sa však dajú spojiť predovšetkým s pobytom koní v stajni. Štúdie hovoria o tom, že pravdepodobne sa kôň cíti v stajni osamelo, trpí úzkosťou, keďže je oddelený od iných koní. Kôň je zavretý zväčša celý deň v stajni až na pár hodín, počas ktorých ho berieme von, aj to nie vždy býva každý deň. Ak však koňa oddeľujeme od ostatných, zmeníme mu násilne prostredie, vytvárame také situácie a stavy, v ktorým má kôň sklon k zlozvykom. Ich výskyt je tým častejší, čím viac sa kôň nudí, čím menší má kontakt s inými koňmi a ľuďmi.

Niektoré kone sú nervóznejšie, pretože majú v sebe príliš veľa energie. Následne sú frustrované, pretože nemajú dostatočný priestor na behanie. Alebo také klkanie. Vyskytuje sa viac u koní dostihových a drezúrnych, ako u koní vytrvalostných, pretože tréning dostihových a drezúrnych koní je síce intenzívnejší, ale kratší a tak oveľa viac času trávia v stajni.