Takmer všetky živé organizmy sa skladajú z buniek. Bunky vzhľadom na ich veľmi malé rozmery možno pozorovať len pod mikroskopom. Každá bunka je akoby samostatná živá chemická továreň a plní v organizme rastliny či živočích určitú úlohu.

STAVBA BUNKY

Živá bunka obsahuje rôsolovitú hmotu, tzv. cytoplazmu, ktorú tvorí zmes chemických látok. Jednotlivá bunka je ľahko zraniteľná; sila buniek je v ich schopnosti zhlukovať sa a tvoriť tkanivá.

Membrána. Hranica bunky je vymedzená tenkým obalom nazývaným membrána. V rastlinných bunkách je jej stavebným materiálom celulóza, ktorá dodáva membráne pevnosť a odolnosť; mäkkú membránu živočíšnych buniek tvoria tuky a bielkoviny. Membrána síce drží cytoplazmu pohromade, súčasne však umožňuje výmenu živín a odpadových látok s prostredím.

Cytoplazma. Cytoplazma slúži ako zásobáreň rôznych látok potrebných na rast a regeneráciu bunky. Nachádza sa v nej dômyselná sústava bunkových štruktúr nazývaných organely. Zastúpenie jednotlivých organel sa pri rôznych bunkách líši a každá organela má presne určenú funkciu: napr. podlhovasté mitochondrie sa podieľajú na látkovej výmene, kým mechúrikovité Golgiho aparáty slúžia na prepravu bielkovín.

Jadro. Väčšina rastlinných a živočíšnych buniek obsahuje jadro, ktoré je akýmsi riadiacim strediskom bunky. Od cytoplazmy ho oddeľuje jadrová membrána. V jadre je uložená genetická výbava – kód, podľa ktorého vzniká nový jedinec. Bunky s jadrovou membránou sa nazývajú eukaryotické. Baktérie sú prokaryotické, t.j. nemajú jadrovú membránu.

Rastlinné bunky

Tvar rastlinných buniek je ohraničených pevnou celulózovou membránou. Na rozdiel od živočíšnych buniek obsahujú malé organely – chloroplasty, ktoré pri fotosyntéze pohlcujú a premieňajú slnečnú energiu. Rastlinná bunka má aj vakuolu, ktorá je naplnená vodou alebo vzduchom.

Živočíšne bunky

Živočíšne bunky majú v porovnaní s rastlinnými mäkšie steny. Takisto ako ony obsahujú endoplazmatické retikulum, v ktorom sa vytvárajú enzýmy. Navyše obsahujú lyzozóm, dôležitý pri vylučovaní odpadových látok.

Bunky ľudského tela

Ľudské telo tvoria mnohé typy buniek – guľaté tukové bunky, doštičkovité kožné bunky, hranaté pečeňové bunky atď. Všetky majú spoločný pôvod v jedinej bunke vzniknutej splynutím otcovskej spermie s materským vajíčkom. Táto prvotná bunka je nositeľkou kompletnej informácie potrebnej na vybudovanie organizmu. Jej mnohonásobným delením vznikajú milióny buniek tvoriacich ľudské telo. Bunky sa neustále opotrebúvajú, a preto ich musia nahradzovať nové. Niektoré prežijú mesiac, iné majú životnosť kratšiu než jeden deň. Len nervové bunky sú veľmi trvanlivé – keď však odumrú, nemožno ich nahradiť.

MIKROORGANIZMY

Najhojnejšími obyvateľmi Zeme sú mikroskopické organizmy, ktoré sa v obrovských množstvách vyskytujú takmer všade. Mnohé mikroorganizmy žijú v telách iných živých organizmov, iné sa nachádzajú vo vzduchu. Na operačných sálach a v niektorých technických prevádzkach sa používajú zložité filtre brániace preniknutiu mikroorganizmov.

BAKTÉRIE

Najrozšírenejšími mikroorganizmami sú baktérie. Majú jednoduchú stavbu tela a v priaznivých podmienkach sa dokážu veľmi rýchlo rozmnožovať. Ich nároky na životné podmienky sú však dosť vyhranené. Väčšinou vytvárajú kolónie, ktorých veľkosť je podmienená množstvom potravy, teplotou a mnohými ďalšími vplyvmi. Poznáme tisíce druhov baktérii, všetky však majú jedno spoločné: sú to jednobunkové organizmy. Podľa nárokov na kyslík delíme baktérie do dvoch skupín. Aeróbne baktérie kyslík nevyhnutne potrebujú pre svoj život, zatiaľ čo pre anaeróbne je jedovatý. Niektoré baktérie sú autotrofné, čiže dokážu získavať potravu zo slnečnej energie a anorganických látok. Heterotrofné baktérie sa živia organickými látkami.