Larix leptolepis Gord. (Smrekovec japonský)

Dorastá do výšky 30 m. Koruna je široko kužeľovitá. Konáre sa od kmeňa kolmo odkláňajú, neovísajú. Kôra je červenkasto hnedá. Borka je sfarbená podobne, je tenšia, ako má smrekovec opadavý e rozpukaná do nepravidelných obdĺžnikovitých platničiek.

Púčiky sú 3-4 x 2-3 mm, kužeľovité. Púčikové šupiny sú červenkasto hnedé, lesklé. Bočné púčiky sú menšie, zaoblené.Jednoročné výhonky - makroblasty -sú bronzovohnedé, pozdĺžne zbrázdené, pevné, neprevísajú, skrátené výhonky - brachyblasty - sú takmer guľovité, staršie valcovité, červenohnedé až sivastohnedé.
Ihlice sú 20-35 x 1-1,5 mm, tupo končisté, mäkké, modrasto zelené, na spodnej strane s nevýraznými belavými pásmi prieduchov. Na dlhých výhonkoch vyrastajú jednotlivo v závitnici, na skrátených výhonkoch vo zväzkoch po 40-50, ba i viac. V jeseni žltnú a opadávajú.

Kvitne v marci až apríli. Kvety sú jednodomé, rôznopohlavné. Samčie šištice sú 6-7 x 4-5 mm, široko vajcovité, Žlté, vyrastajú z púčikov na brachyblastoch väčšinou na spodnej strane konára sú zahnuté k jeho vrcholu. Samičie šištice sú 7-10 x 6-8 mm, takmer guľovité, zelené, podporné šupiny sú žltkasté až červenkasté s naspäť zahnutým hrotom, vyrastajú z púčikov na brachyblastoch, sú zahnuté smerom ku kmeňu.

Šiška je 20-30 mm, takmer guľovitá, hnedá. Semenné šupiny sú asi 10 mm dlhé, celistvookrajové, s okrajom naspäť zvinutým, na vonkajšej hrane riedko chlpaté. Podporné šupiny sú len o niečo dlhšie. Dozrieva v septembri až októbri.Semeno je 3-5 x 2 mm, široko vajcovité, hnedé. Blanité krídlo je červenkastohnedé, lesklé.

Pôvodne je rozšírený v Japonsku na ostrove Honšú, v nadmorských výškach od 1300-2700 m, nad 2300 m je len kríkovitý. Tvorí rovnorodé, ale aj zmiešané porasty.
Do Európy bol zavedený roku 1861. Je menej náročný na svetlo, nevyhovujú mu suché pôdy, vyžaduje vyššiu pôdnu vlhkosť, ale aj vzdušnú vlhkosť. U nás je dosť odolný voči nízkym teplotám, škodí mu však sucho v extrémne suchých rokoch. Rýchlo rastie. Dobre znáša mestské prostredie. Je dekoratívny sviežou zeleňou vo vegetačnom období a prefarbením ihlíc v jeseni.

Chamaecyparis lawsoniana Parl. (Cypruštek Lawsonov)

Strom vysoký 40-60 m. Koruna je úzka, kužeľovitá, hlboko zakonárená, vrcholový výhonok má previsnutý. Konáre sú rozložené väčšinou vodorovne a sú pomerne krátke. Kôra je svetlohnedá alebo červenkasto hnedá. Borka je červenohnedá, odlupuje sa v okrúhlastých nepravidelných až podlhovastých šupinách. Vo vyššom veku tvorí pozdĺžne pásy.

Výhonky sú ploché, rozprestreté takmer vo vodorovnej rovine, trochu stlačené, neskôr oblé, čiastočne ovisnuté.
Listy sú šupinovité, vyrastajú v dvoch protistojných pároch. Sú podlhovasto vajcovité, mávajú podlhovastú žliazku, bočné sú ostro končisté, hrotom málo odstávajú. Na spodnej strane majú svetlo osrienené okraje, takže tvoria výraznú kresbu v tvare písmena "X", vrchná strana je jednofarebné, modrasto zelená.

Kvitne v marci až apríli, pred vytváraním bočných výhonkov. Kvety sú jednodomé, rôznopohlavné. Samčie šištice sú 3-5 mm dlhé, podlhovasté vajcovité, červené, vyrastajú na konci výhonku. Samičie šištice sú 2-3 mm, široko vajcovité až guľovité, modrasto sivé, vyrastajú na konci výhonkov. Dozrievajú v jeseni 1. roka, pred dozretím sú zelené, modrasto osrienené.
Šiška je 8-l0 mm, guľovitá, svetlohnedá až fialovo hnedá, zložená zo štítkovitých semenných šupín, ktoré sú pevné, drevnaté, v strede s krátkym zalomeným hrotom. Semeno je 3-5 mm, elipsovité, stlačené, hnedé, obojstranne blanito krídlaté, krídlo je na obidvoch koncoch vykrojené, takmer rovnako veľké ako semeno.

Pôvodne je rozšírený v západnej časti severoamerického kontinentu, na pomerne malom území juhozápadného Oregonu a severozápadnej Kalifornie, najmä medzi 40-42° s. z. šírky, na západných svahoch pobrežných vrchov. V údoliach riek a potokov vystupuje do 1500 m n. m. Tvorí zmiešané pomsty s viacerými ihličnatými drevinami (duglaska, jedľovec, tuja riasnatá ap.).
Do Európy bol zavedený roku 1854. V mladosti znáša tieň, neskôr je polosvetlomilnou drevinou. Za silných mrazov mierne zamŕza. Najlepšie rastie na ľahších vlhkých pôdach, nie je vhodný na plytké suché pôdy. Často sa vysádza v parkoch. Okrem toho sa vyskytuje mnoho rôznych foriem.

Cryptomeria japonica D. Don. (Kryptoméria japonská)

Dorastá až do 45 m výšky. Koruna je široká, kužeľovitá. Konáre sú postavené v závitnici, sú široko odklonené, neskôr široko rozložené. Kôra je červenohnedá, borka je rozpukaná v dlhých, pomerne úzkych pásoch.
Púčiky sú malé, nahé. Výhonky sú zelené, neskôr zelenožlté až svetlohnedé.

Ihlice sú 10-20 x 2 mm, hrotité, šidlovitého tvaru, z bokov stlačené, sediace, bázou zbiehajú po konáriku. Sú postavené v závitmi v takmer pravidelných piatich radoch. Smerujú na všetky strany hrotom dopredu. V lete sú svetlohnedé, v zime tmavšie. Vytrvávajú 5-7 rokov.

Kvitne vo februári až marci. Kvety sú jednodomé, rôznopohlavné. Samčie šištice sú 5-7 x 3-4 mm, podlhovasto vajcovité až elipsoidné, sediace, žlté až hnedasté, sú klasovito nakopené na konci konárikov, často vo väčšom množstve v pazuchách ihlíc, ktoré sú 2-3 razy kratšie ako ostatné. Samičie šištice sú 4-5 mm, široko vajcovité až guľovité, sediace, zelené. Na báze sú obklopené šupinovitými lístkami. Vyrastajú jednotlivo na konci konárikov. Dozrievajú v jeseni.

Šiška je 15-30 mm, guľatá, červenohnedá, má krátku stopku, je nerozpadavá. Semenné šupiny sú drevnaté, zakončené 4-5 zubami, na chrbtovej strane majú naspäť nakrivený osteň. Na strome vytrvá 1-2 roky. Semeno je 7-10 x 2-3 mm, oválne, stlačené, na priereze trojhranné, tmavohnedé, s 2-3 úzkymi, často zakrpatenými krídlami.

Pôvodne rastie v horách južného Japonska, na ostrovoch Honšú, Šikokú, a pravdepodobne aj v Číne, v nadmorských výškach 600-1000 (1900) m. Tvorí rovnorodé alebo miešané porasty s tujou japonskou, tujovkou japonskou, jedľou tuhou, cypruštekom tupolistým.
Tôňomilná drevina, rastie v oblastiach s veľmi vlhkou klímou a hojnými zrážkami v priebehu celého roka. Do Európy bola zavedená roku 1842. Hodnotí sa tu ako polotôňomilná drevina, odporúča sa na chránené polohy, kde sú rýchle zmeny teplôt, na brehy potokov a okolo vodných nádrží. Poškodzujú ju neskoré mrazy, ťažký sneh a neznáša sucho.
Je to hodnotná dekoratívna drevina pre vlhšie chránené lokality. Vytvára viac foriem - známa je poliehavá, guľovitá, kompaktná, zaujímavá je juvenilná forma ap.