Abies alba L. (Jedľa biela)

Strom, v našich podmienkach dorastá až do 60 m. Koruna je pravidelná, kužeľovitá, vo vyššom veku na vrchole sploštená (hniezdovitá). Konáre v praslenoch, takmer vodorovne odstávajú. Kôra je hladká, bielosivá až striebristosivá, prechádza do šupinovitej, niekedy až fialovastosivej borky. Púčiky sú tupo vajcovité, červenohnedé, bez živice, niekedy sú na báze živicové.Jednoročné konáriky sú sivo olivovozelené, pokryté žltkastými až čiernymi chĺpkami, neskôr lysé.

Ihlice sú veľké 20-30 x 2-3 mm, ploské, na vrchnej strane tmavozelené, lesklé, na spodnej s dvoma výraznými pásmi prieduchov pozdĺž žiliek; ku konáru prisadajú elipsovite rozšírenou bázou, pôvodne usporiadané v skrutkovici; na zatienených a neplodných konároch sa stáčajú do dvoch radov; na konci sú tupo hrotité alebo vykrojené, vo vrcholci koruny na plodných konároch kosákovite vzpriamené, hrotité. Vydržia 8-11 rokov, po opadnutí zanechávajú na konári elipsovitú jazvu.

Jednodomá rastlina. Kvitne v apríli až máji. Kvety sú rôznopohlavné; samčie šištičky sú 20-30 mm dlhé, podlhovasto vajcovité, žltkasté, zložené z mnohých tyčiniek, ktoré majú dva priečne pukajúce peľové vačky. Vyrastajú pri báze ihlíc na spodnej strane minuloročných konárov a obalené sú pevnejšími kožovitými obalovými šupinami. Samičie šištičky sú až 60 mm dlhé, podlhovasto valcovité, vzpriamené, vyrastajú na vrchnej strane vo vrcholovej častí minuloročných konárov iba na 3-4 najvyšších praslenoch. Semenné šupiny sú ružovkasté, v čase kvitnutia prekryté zelenými podpornými šupinami. Zrejúce šišky sú zelené alebo fialovasté, zrelé sú hnedé s výronmi živice, vzpriamené, veľké 100-250 x 30-50 mm, valcovité; dozrievajú v septembri až októbri, po dozretí sa na stromoch postupne rozpadávajú, na konároch zostávajú viacero rokov iba vretená.

Semeno je 8-13 mm dlhé, takmer trojhranné, hrboľaté, hnedé, lesklé, obrastené klinovitým až 25 mm dlhým hnedým až fialovkastým krídlom.
Pôvodne je rozšírená v horských oblastiach južnej a strednej Európy, najzápadnejší výskyt má v Pyrenejach, nájdeme ju v Stredofrancúzskej vysočine. Centrum rozšírenia má v Alpách, odkiaľ ide Hercýnskou oblasťou na sever a okrajovými pohoriami Čiech nadväzuje na karpatský oblúk. Na juhu ide Apeninami na Sicíliu a Korziku a do horstiev na Balkánskom polostrove. Tôňomilná drevina oceánskej klímy, vyžaduje pôdy dobre zásobené živinami, svieže až vlhké, najmenej 600-700 mm ročných zrážok. Citlivá je na teplotné extrémy, poškodzujú ju najmä neskoré a skoré mrazy.

Na Slovensku v porovnaní so smrekom má širší areál na juhu a východe; vertikálne vystupuje od 215 do 1600 m n. m.; vytvára zmiešané porasty so smrekom a bukom. Známe sú jej smútočné a stĺpovité formy. V ozeleňovacích prácach sa využíva málo, lebo je citlivá na prach a exhaláty

Juniperus communis L. (Borievka obyčajná)

Ker alebo 8-12 m vysoký strom, často viackmenný. Koruna je veľmi premenlivá - od úzkych stĺpovitých, cez valcovité po guľovité tvary stromovitého vzrastu až po nízke rozložené rozmanito husto zakonárené kríky. Konáre v nepravidelných praslenoch (po tri až jednotlivo) sa odkláňajú pod rôznymi uhlami. Kôra je hnedá až sivohnedá, prechádza do pomerne hladkej sivohnedej borky rozpukanej v pruhoch a čiastočne sa odlupujúcej. Púčiky sú drobné, vajcovité, žltkasté, prihrotené. Konáriky sú trojboké, červenkastohnedé.

Ihlice sú 10-20 x 1-2mm veľké, úzko kopijovité, tuhé, pichľavé, na spodnej strane vypuklé s vystupujúcim rebrom, na vrchnej strane žliabkovité s bielym pásom prieduchov, zoskupené v trojpočetných praslenoch a takmer kolmo odstávajú od konárika. Vytrvávajú 4 roky.Dvojdomá, zriedkavo jednodomá rastlina.

Kvitne v apríli až máji. Samčie šištičky majú dĺžku 3-4 mm, sú vajcovité, žlté, viditeľné už v jeseni predchádzajúceho roka v pazuchách ihlíc. Samičie sú zelenkasté, podobné púčikom, zložené z niekoľkých trojpočetných semenných šupín, umiestené jednotlivo v pazuchách ihlíc.

Šišková bobuľa má 6-8 mm, je guľovitá, krátkostopkatá, zelená, po dozretí tmavomodrá až černastá, modrasto osrienená. Dozrieva v jeseni 2. alebo na jar 3. roka. Obsahuje 1 až 3 trojhranné podlhovasto vajcovité hnedé semená.
Rozšírená je na rozsiahlom území mierneho pásma severnej pologule, od tundry až po stepi v Európe, Ázii a Amerike, kde sa hodnotí ako samostatný druh; na juhu rastie až do severnej Afriky. V tejto veľkej oblasti rozšírenia vytvára viaceré odchýlky - geografické rasy, ktoré sa taxonomicky rôzne hodnotia.

Svetlomilná drevina, odolná voči extrémnym teplotám, má malé nároky na úrodnosť pôdy a širokú prispôsobivosť k obsahu vlahy v pôde. Rastie od chudobných suchých pieskov až po rašeliny. Hodnotí sa ako významná priekopnícka drevina, pôdoochranná, schopná osídliť devastované pôdy.V Európe rastie od nížin vysoko do hôr a má nerovnomemé zastúpenie. V niektorých oblastiach sa takmer nevyskytuje, kým v iných, s podobnými podmienkami, je hojná. Príčinou sú ľudské zásahy. Celkove však pribúda od juhu na sever a od západu na východ.

Na Slovensku sa vyskytuje od najnižších polôh do 1300, maximálne 1500 m n. m. Rozsiahlejšie porasty vytvára na plochách zničených pastvou. Keďže je odolná a nenáročná na úrodnosť pôdy, zaslúžila by si väčšie uplatnenie v ozeleňovacích prácach. Horšie znáša sadenie odrastkov - treba zachovať orientáciu voči svetovým stranám