Taxus baccata L. (Tis obyčajný)

Nižší strom, ktorý dorastá do výšky 5-15 (17,5) m, často len viackmenný rozložito zakonárený ker. Koruna je kužeľovitá až nepravidelná. Konáre sú za mlada v nepravidelných praslenoch, neskôr takmer vodorovne odstávajú. Kôra je červenohnedá až sivohnedá. Borka sa odlupuje v pomerne tenkých podlhovastých nepravidelných sivasto červenohnedých platničkách. Kmeň je často pozdĺžne svalcovitý s laločnatým priebehom letokruhov. Nápadné sú hojné adventívne výhonky, ktoré sa tvoria na kmeni už pri náhlejšom osvetlení, ale najmä pri jeho poškodení. Má silnú pňovú výmladnosť.

Púčiky majú 3-4 x 2 mm, sú široko vajcovité, tupé, červenkasto hnedé. Výhonky sú svetlozelené, neskôr svetlohnedé potom červenkasto hnedé, lysé.

Ihlice sú 20-30 x 2-2,5 mm veľké, čiarkovité, končisté, ploché, mäkké, na báze náhle zúžené do krátkej stopky, ktorá zbieha po konáriku. Na vrchnej strane sú tmavozelené, lesklé, na spodnej žltozelené, matné. Usporiadané sú v skrutkovici, na vodorovných konárikoch vo dvoch radoch. Vytrvávajú 6-8 rokov.

Dvojdomá, výnimočne len jednodomá (f. monoeica) rastlina. Kvitne v marci až apríli; samčie šištičky majú 3 mm, sú guľaté, krátkostopkaté, žlté, s 8-10 tyčinkami, viditeľné už v jeseni v pazuchách ihlíc, husto zoskupené na spodnej strane konárikov. Samičie šištičky sa podobajú štíhlym púčikom, majú jedno koncové priame vajíčko s mikropylou, ktoré je obalené pármi protistojných šupín.

Semeno má 6-8 x 5 mm, je oválne, vajcovité, prihrotené, jemne stlačené, s 2-4 hranami a tmavohnedým pevným osemením. Je obklopené pohárikovitým rôsolovitým karmínovočerveným (výnimočne žltým) mieškom, ktorý' je požívateľný, kým ostatné časti obsahujú jedovatý alkaloid taxín. Dozrieva v auguste až septembri.

Pôvodne sa vyskytuje v severnej častí Pyrenejského polostrova, na Britských ostrovoch, v Nórsku vystupuje po 61°30' s. z. š., na juhu ide cez Apeninský a Balkánsky polostrov do Alžírska, Maroka a Tuniska, na východe zasahuje na Krym, Kaukaz (tu dorastá 25 m), Malou Áziou sa tiahne do severného Iránu a Sýrie. Rastie v oblastiach s výrazne oceánskou klímou.
Tôňomilná drevina, v kultúre znáša aj plné osvetlenie, nemá vysoké nároky na úrodnosť pôdy, ale vyššie na vlhkosť a citlivá je na nízke teploty. Najväčší prirodzený výskyt v Európe má na Slovensku v Harmaneckej doline, kde sa jej počet odhaduje na 200 000 - 300 000 jedincov. Netvorí rovnorodé porasty, vždy je primiešanou drevinou. Na Slovensku rastie v nadmorských výškach 430-1000 m. Obľúbený je v parkovníctve, tvorí množstvo vzrastových foriem, ako aj foriem rozdielnych tvarom a sfarbením ihlíc. Je chránený.

Picea abies (Smrek obyčajný)

Strom, dorastá do výšky 40-60 m. Má pravidelnú kužeľovitú korunu, ktorá je premenlivá a tvorí rôzne prechody od širokých až k úzkym stĺpovitým tvarom. Konáre v praslenoch sa odkláňajú od kmeňa pod ostrým až tupým uhlom, podobne ako konáre druhého stupňa, ktoré môžu byť takmer nerozkonárené s mnohými prechodmi až k bohato rozkonáreným. Kôra je červenohnedá, hladká, neskôr sa vytvára hnedá, v drsnejších polohách sivá borka rôzneho tvaru.

Púčiky sú kužeľovité, hrotité, na povrchu bez živice. Jednoročné konáriky sú žlté až červenožlté, po opadnutí ihlíc hrboľaté.
Ihlice postavené skrutkovite sú 15-30 x 1-1,5 mm veľké, na priereze kosoštvorcovité, končisté, na báze zúžené, mierne zakrivené, na zatienených konároch ploské, vodorovne odstávajúce, s nezreteľnými pásmi prieduchov. Vytrvávajú 6-9 rokov.
Jednodomá rastlina. Kvitne v apríli až máji. Kvety sú rôznopohlavné; samčie šištičky majú 20-25 mm, sú široko vajcovité až guľaté, stopkaté, zložené z množstva tyčiniek, zo začiatku červené, neskôr žlté; vyrastajú v pazuchách ihlíc a rozmiestené sú takmer po celej dĺžke koruny. Samičie šištice sú dlhé 40-55 mm, podlhovasto valcovité, purpurovočervené alebo zelené; vyrastajú na konci konárikov v hornej tretine koruny, zo začiatku sú vzpriamené, po opelení ovísajú.

Šiška je 100-160 x 30-40 mm veľká, valcovitá, nerozpadavá, pred dozretím môže byt zelená alebo červenofialová, po dozretí hnedá. Semenné šupiny majú rôzny tvar (okrúhlasté, zaokrúhlené trojuholníkovité, dvojlaločné, trojlaločné, jazykovité alebo naspäť zahnuté). Semeno má 4-5 mm, je vajcovité, tmavohnedé, matné, ľahko sa oddeľuje od lyžicovito vyhĺbeného blanitého hnedastého 12-16 x 6-7 mm veľkého krídla.

Pôvodne rastie v horských oblastiach strednej Európy - alpsko-dinárskej a hercýnsko-karpatskej, ale najväčšie rozšírenie má v severnej Európe, a to od najsevernejšej časti Nórska (približne od 69° s. z. š.) až po východný Ural, kde postupne prechádza do blízkeho druhu smreka obyčajného sibírskeho (Picea obovata). Od južného Uralu prechádza po severnej hranici černozemí do Poľska.

Polotôňomilná drevina, dobre znáša tieň, nie je náročná na minerálne zloženie pôdy, znáša i nadbytočnú vlhkosť, najlepšie rastie na čerstvých piesočnato-hlinitých pôdach. Nenáročná na klímu, znáša nízke teploty, citlivá je však na vysoké teploty a vlhkosť vzduchu, ktorá musí byt dostatočná.
Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje v jeho najsevernejších častiach, od 500 do 2050 m n. m. V optimálnych podmienkach vytvára rozsiahle rovnorodé, ale aj zmiešané porasty s jedľou a bukom. Je jednou z hospodársky významnejších drevín. Známe sú mnohé vzrastové formy (stĺpovité, inverzné, kompaktné, poliehavé).