Pinus cembra L. (Borovica limba)

Mohutný strom, ktorý dorastá do výšky 20-25 m. Koruna je ihlanovitá až valcovitá, hlboko zakonárená, u starých jedincov často viacvrcholcová, nepravidelne rozkonárená. Konáre sú hrubé, takmer vodorovne rozložené. Kôra je sivozelená, pomerne rýchlo sa mení na červenohnedú až sivohnedú šupinovite rozpukanú borku.
Púčiky majú 7-10 x 5-6 mm, sú široko vajcovité, prihrotené, červenkasto hnedé, slabo živičnaté. Mladé výhonky sú červenkasto hnedé, hrdzavo chĺpkaté, neskôr sivočierne, lysé.

Ihlice sú 50-100 mm dlhé, trojhranné, končisté, tuhé, na hranách riedko jemne pílkaté, na vnútorných stranách majú belavé pásy prieduchov, vyrastajú vo zväzočkoch po 5 na brachyblastoch, od konára sa šikmo odkláňajú na všetky strany, na báze sú obalené hnedočervenými šupinami, ktoré v 1. roku opadajú. Vytrvávajú 3-6 rokov.
Jednodomá rastlina. Kvitne v júni až júli. Kvety sú rôznopohlavné; samčie šištičky sú 10-15 mm dlhé, široko vajcovité, sediace, živo žlté až červenkasté, vyrastajú vo väčšom počte pri báze tohoročných výhonkov. Samičie šištičky majú 10 mm, sú tupo kužeľovité, krátkostopkaté, purpurovočervené až fialovasté, vyrastajú vzpriamene jednotlivo alebo po 2-5 v praslenoch na konci tohoročných výhonkov.

Šiška je 50-80 x 30-50 mm veľká, široko vajcovitá, pred dozretím modrá až fialová, po dozretí škoricovohnedá; dozrieva v jeseni 2. roku po opelení, je polorozpadavá, opadáva v jeseni 2. alebo na jar 3. roku vcelku; semenné šupiny sa otvárajú, rozpadávajú a uvoľňujú semená až na zemi. Semeno je 8-14 x 8-10 mm veľké, obráteno vajcovité, tupo hranaté, s jednou stranou vyklenutou, bezkrídle, tmavohnedé, matné, s pevným osemením, jedlé (limbové oriešky).
V Európe má výrazne disjunktívny areál v Alpách a Karpatoch, obrovskú oblasť rozšírenia má na Sibíri; tamojší výskyt sa hodnotí ako varieta alebo samostatný druh (Pinus sibirica Mayr). Rastie na rôznych geologických podkladoch, dobre sa jej darí na hlbších hlinitých pôdach, je náročná na pôdnu a vzdušnú vlhkosť. V európskych horách sa viaže na polohy s výrazne kontinentálnou klímou.

Na Slovensku rastie v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách, od výšky 940 do 1820 m n. m., jednotlivo alebo v malých skupinkách v medzernatých smrekových porastoch spolu so smrekovcom a ako strom vystupuje najvyššie zo všetkých našich drevín až do porastov kosodreviny. Vo vysokých polohách Nízkych Tatier, Slovenského rudohoria a Veľkej Fatry sa vysádzala. Chránená drevina, má veľký pôdoochranný a vodohospodársky význam.